Sebaubližovanie, poruchy príjmu potravy, ale aj pokusy o samovraždu patria medzi následky šikanovania, ktoré sa odohráva v online prostredí a nebezpečne dokáže zasiahnuť deti kedykoľvek a kdekoľvek.
Detská psychologička Mária Tóthová Šimčáková sa dlhodobo venuje problematike šikanovania a zároveň je garantkou projektu beznastrah.online. V rozhovore nám priblížila svoje skúsenosti s fenoménom kyberšikany. V rozhovore sa okrem iného dozviete:
- či dokáže kyberšikana zasiahnuť deti intenzívnejšie ako tá zoči-voči,
- s akými následkami sa šikanované deti stretávajú,
- ako vyzerá kyberšikana medzi deťmi najčastejšie,
- kto sa môže stať agresorom a kto obeťou,
- ako sa stavajú školy voči riešeniu kyberšikanovania.
Koľko detí sa dnes stretne s kyberšikanovaním?
Enormný rozvoj technológií nám priniesol aj to, že čoraz mladšie deti dostávajú do rúk digitálne technológie a s tým nerastú len pozitíva, ale aj negatíva a jedným z nich je kyberšikanovanie. Stretne sa s ním dnes už takmer každé dieťa, či už v pozícii obete, agresora, alebo dieťaťa, ktoré je svedkom takéhoto správania.
Ako najčastejšie medzi deťmi k takémuto ubližovaniu dochádza?
Deje sa to hlavne popoludní, kedy deti prídu domov. Vtedy spracúvajú rôzne veci z prežitého dňa a v tom čase dochádza najviac ku kyberšikane. Pokiaľ trieda v dopoludňajších hodinách nespolupracuje dobre a sú tam narušené vzťahy, tak za to často môže práve popoludnie pri počítačoch a mobiloch, kde sa vytvorili a napísali veci v neprospech niektorých detí z kolektívu.
Detské kolektívy sú tým pádom v neustálom kontakte v porovnaní s minulosťou. Vôbec si od seba neoddýchnu.
Presne tak. A to, čo si porozprávali v škole, to je nič oproti tomu, čo sa udeje doma. V škole je mnoho vyrušení, no keď je dieťa doma, tak sa na spolužiaka môže v kľude vyvŕšiť. Navyše internetové šikanovanie sa nedeje z očí do očí, útočníci majú pri ňom oveľa menšiu emočnú odozvu, a to spôsobuje, že dokážu byť tvrdší. Nevidia reakcie obete, emócie, slzy, keď im niečo napíšu alebo ich vylúčia zo skupiny.
Keďže dokážu byť útočníci tvrdší, je tým pádom rozdiel v tom, ako intenzívne dokáže zasiahnuť dieťa šikana na internete a mimo neho?
Šikanovaniu sa venujem asi 20 rokov a vidím, že kyberšikanovanie má väčšie a ďalekosiahlejšie následky. Dieťaťu je ubližované cez internet a často musí prísť s útočníkom do kontaktu znova o pár hodín aj osobne, napríklad v škole. Ešte nestihlo spracovať, čo sa vlastne stalo a už žije v strachu, že sa s ním musí stretnúť naživo. Hoci sa nemusí nič udiať a šikanovanie bude pokračovať len v online priestore, obavy tam zostanú. Niektoré deti ani nemusia poznať útočníka, ktorý im pod falošnou identitou posiela hnusné správy. Tušia len, že to bude niekto z ich blízkeho okolia, ako zo školy, z krúžku či športového klubu. Najhoršie na ubližovaní cez internet je to, že šikana dnešné deti zasiahne v čase, keď to vôbec nečakajú a sú v bezpečí domova. Keď sú v škole, tak očakávajú, že sa niečo môže zomlieť, ale doma takéto útoky nečakajú. Aj preto je to väčší zásah do osobnosti dieťaťa.
S akou formou kyberšikany sa deti z vašej praxe najčastejšie stretávajú?
Je to očierňovanie, ohováranie, napodobňovanie, prenasledovanie alebo krádeže identity. Zvyčajne sa deti niekde prihlásia a zabudnú sa odhlásiť. Útočník zmení dieťaťu heslo a nevie sa viac dostať do svojho konta. Cez jeho profil potom píše iným ľuďom a znemožňuje ho.
Predpokladám, že takéto správanie sa týka asi skôr malých detí, ktoré nie sú ešte také zručné a s technológiami len začínajú prichádzať do kontaktu.
Stáva sa to aj starším. Svojim kamarátom maximálne dôverujú a aj sami im prezradia svoje heslá. Takáto dôvera je vždy zneužiteľná. Jeden 12-ročný chlapec takto povedal prístupy do svojho hráčskeho konta v hre, ktorú s kamarátom hrávali. On získal potom všetky jeho bonusy a na to začala obrovská kyberšikana. Jeden tvrdil, že mu dal prístup dobrovoľne, druhý že nie. Začali sa tam veľké ohovárania a vydierania.
Ďalšou forma ubližovania je napodobňovanie. Bežnejšie býva u dievčat, ktoré kopírujú niečo, čo robí kamarátka, napr. blog alebo statusy na instagrame. Tam začína rivalita a nenávisť. Časté býva aj prenasledovanie. Niekto si vyberie niekoho, kto sa mu páči alebo nepáči a hľadá cestičky, ako sa k nemu dostať.
Niekedy sa deti len tak navzájom doberajú, často to správanie zastávajú aj dospelí, že to je v ich veku normálne. Kedy to už nie je zábava na internete?
Doberanie má znaky bežnej šikany, kedy niekto niekoho neustále napáda. Raz mu napíše posmešný komentár k statusu, inokedy sa smeje z fotky jeho rodičov. Keď sa to opakovane deje medzi tými istými deťmi, je to forma šikany. Môžu hovoriť, čo chcú, že to je len doberanie. Nie je. Je to opakovaný incident medzi deťmi a je tam jasný úmysel ublížiť tomu druhému.
Kedy by o kyberšikanovanie nešlo?
Ak dieťa niekomu napíše správu: „Nemám ťa rád,“, to ešte nemusí byť kyberšikana. Ak to bude tomu dieťaťu písať denne a pridá k tomu nejaké ďalšie veci, tak to už je kyberšikana, lebo dieťa neustále obťažuje negatívnymi emóciami. Tú hranicu medzi doťahovaním a šikanou ale nemožno povedať presne. Je to príklad od príkladu.
Hovoríte, že deti si v správach uštedria aj nepekné slová ako „nemám ťa rád“ a rôzne kritické hodnotenia. Deje sa to často?
Áno, tak ako si deti nevedia povedať do očí pozitívne veci ako „mám ťa rád“, tak si nevedia povedať ani negatívne. Radšej vytvoria stránku „Nemáme rady Hanu a kto nemá rád Hanu, nech sa pridá“. Mala som taký prípad, kde štyria chlapci takúto skupinu urobili, a hoci v tej triede malo problém s Hanou viacero detí, títo štyria niesli následky, lebo to zhmotnili do vytvorenia ponižujúcej skupiny. Akonáhle niečo také deti spravia, je to kyberšikana.
Aký prípad ste mali v súvislosti s kyberšikanou naposledy?
Mala som 12-ročné dievča, ktoré chodilo na tanečnú a cez koronu začali fungovať online. Bola priveľmi akčná a začala do skupiny pridávať rôzne svoje tanečné videá. Trénerka následne vyzvala ostatné dievčatá, aby aj ony urobili také videá. Ale ona potom robila aj štyri. Zrazu ju začala celá skupina tvrdo kritizovať. Obviňovali ju, že je konfliktná, s nikým nespolupracuje, že je rozmaznaná, všetci ju musia obletovať, vôbec nie je v tanci dobrá, nemá žiadne skutočné kamarátky, nikto sa s ňou nechce priateliť a len ju musia trpieť. Zasypala ju obrovská vlna negativity a na to vôbec nebola pripravená.
Dá sa na niečo také pripraviť? Dovtedy žila v tom, že má kopec kamarátok a majú ju rady. Musel sa jej zrútiť svet.
Nedá sa na to pripraviť. Hlavne, keď máte 12 rokov a prirodzene pochybujete sami o sebe. To je veľmi háklivé obdobie, kedy sa to ťažko zvláda. Ona je typickým príkladom toho, že môžete žiť v predstave, že máte priateľov, majú vás radi, darí sa vám a zrazu vás najbližšie okolie takýmto spôsobom zraní a povie vám, že žijete v akomsi paralelnom vesmíre a všetko je úplne inak.
Ako na to zareagovala?
Nakoniec tie správy ukázala otcovi, ktorý kontaktoval trénerku. Vždy radíme deťom, aby požiadali dospelého o pomoc. Vďaka jeho zásahu sa konflikt ďalej neeskaluje. Ona prestala odpisovať aj na správy, čo je tiež dobrou taktikou. Aj keď sa to ale skončí, život už nedokážete vrátiť do starých koľají. To, čo sa narušilo, nemožno len tak vymazať. Odmietala chodiť do tej tanečnej skupiny a neustáli to ani v tom kolektíve. Celá tanečná skupina sa nakoniec rozpadla. Úspechom bolo, že dievča po tejto skúsenosti aspoň nezanevrelo na tanec. Často si deti takéto negatívne situácie spoja s daným prostredím a nie sú už schopné v niečom podobnom pokračovať.
Aké následky kyberšikany zvyčajne riešite najčastejšie?
Kyberšikana zasahuje do zdravého vývoja osobnosti dieťaťa – narúša sebavedomie, spôsobuje pocity menejcennosti, bezmocnosti a strachu. Rovnako to môže dlhodobo zasiahnuť sociálne vzťahy. Dieťa je oveľa opatrnejšie, izoluje sa, nevie nadviazať kamarátstva z obavy, že mu bude opäť ublížené, odmieta spoluprácu.
Ak deti požiadajú o pomoc, dokážu zvládnuť tieto výzvy. Ak zostanú na to ale samy, môže to mať dopady na ich psychickú rovnováhu a viesť k nevhodnému správaniu, ako je sebapoškodzovanie alebo pokusy o samovraždu, kedy chcú ukázať, že sú v koncoch. Bohužiaľ, niekedy tú samovraždu aj reálne spáchajú. Nikdy nevieme predpokladať, ako hlboko takéto konanie dieťa zasiahne. Niekedy je to dlhodobé, inokedy krátkodobé. No aj napriek tomu kyberšikana zasiahne osobnosť dieťaťa veľmi tvrdo.
Vo svete bolo medializovaných viacero prípadov, kedy si deti siahli na život kvôli kyberšikane. Na Slovensku ste sa s tým ešte nestretli?
Tento problém existuje aj u nás. Často toto spojenie ale nie je zverejnené alebo je nejasné. Ak niečo také strašné dieťa urobí, je zrejmé, že ho k tomu niečo dohnalo. Keď pátrame potom, čo sa stalo, nájdeme tam často nevhodné správy, emaily, čiže môže ísť o problém, ktorý mohol byť eskalovaný aj kyberšikanou. V týchto prípadoch ide zväčša o staršie deti, stredoškolákov.
Stretávate sa pri obetiach kyberšikany aj s poruchami príjmu potravy?
Mala som prípad dievčaťa, kde jeho šikana začala nevhodnou fotkou, kde vyzerala tučná. Hoci mala jemne nadváhu, nič vážne to nebolo a ani sama to nevnímala ako problém. Túto nešťastnú fotku si deti medzi sebou rozposlali a vznikli k tomu rôzne urážlivé komentáre. Skončilo to tým, že odmietla chodiť do školy, výrazne to zasiahlo jej sebaobraz, a tým pádom si dala záväzok, že začne chudnúť. Odišla dokonca na inú školu, ale neprestávala extrémne chudnúť. Na začiatku to bolo príjemné, všetci ju chválili, ako dobre vyzerá. Nevedela sa ale zastaviť. Hoci aj doktori už bili na poplach, ona stále neverila svojmu obrazu a verila, že sa jej môžu posmievať, že je tučná.
Je správne zmeniť úplne prostredie, kde bolo dieťa šikanované?
To je individuálne. Niekedy je dôležité, aby dieťa z prostredia neodchádzalo a vybojovalo si tam svoje miesto. Ale sú situácie, kedy nie je vhodné, aby dieťa zostalo v danom kolektíve. Hlavne preto, ako bola situácia ošetrená voči ostatným. Ak napríklad učiteľ a spolužiaci iniciatívne vyzvali dieťa, aby zostalo, že sa postarajú o to, aby tam bola dobrá atmosféra, má zmysel zostať. Akonáhle tam nie je spolupráca zo strany dospelých ani kolektívu detí, potom je lepšie odísť.
Nie je prirodzené, že sa v takom prípade tlačí na vylúčenie agresora zo školy a nečaká sa na odchod obete?
To sa v praxi nedeje. Zažila som pri kyberšikane len výnimočne, že by odišlo dieťa, ktoré sa nevhodne správalo. Väčšinou je reakcia rodičov agresora záporná, bránia svoje dieťa a hľadajú príčiny, prečo sa tak správalo.
Kto sú zvyčajne deti, ktoré šikanujú na internete?
Hocikto a každý. Na to nemáme presnú kategóriu. Niekto šikanuje pre zábavu s úmyslom vyprovokovania a niekto je dobré dieťa v bežných podmienkach, ale niečo emocionálne nezvláda a začne ubližovať, hoci to principiálne nie je jeho typická črta. U niekoho to zase môže byť forma obrany kamaráta. Je ťažké definovať profil agresora. Principiálne každý z nás môže vyslať nejakú nevhodnú poznámku v hneve alebo na obranu niekoho iného, ale niekedy to zájde naozaj priďaleko. Jeden otecko napríklad našiel v dcérinom mobile správy, že ak dcéra príde do školy, spolužiaci ju zabijú, lebo jej majú plné zuby.
Ako dokáže reagovať dieťa na takéto strašné slová?
Nechcela chodiť do školy, trpela úzkosťami, mala nočné mory. Bola pod neustálym tlakom. Chodila do školy ako do pekla. Na druhej strane už bola zvyknutá na takéto vyhrážky. Počula ich toľkokrát, že hovorila, že jej to je jedno. Mala šťastie, že jej otec to zachytil a začal to riešiť aj cez políciu.
Môže väčšie publikum motivovať agresora k stupňovaniu správania?
Určite sa to môže stať. Ak agresor ubližuje pred inými deťmi a aj ony obeti niečo naložia, tak nielenže je to pre obeť intenzívnejšie, ale navzájom sa šikanujúci uisťujú, že majú na to právo a ostatní s tým súhlasia.
Čo hovoríte deťom, ktoré sú svedkami takéhoto správania a nesúhlasia s ním?
Odhlás sa z tej skupiny. Hoci si tam nič nenapísal, nebuď súčasťou takejto skupiny, nebuď svedkom ubližovania. Ak sa nedokážeš obete zaszvytať, nebuď tam. Aj pre deti, ktoré sa nedokážu zastať kamaráta, je veľmi ubližujúce sledovať takýto vývoj. Šikana nie je len o tých, ktorým sa deje. Ona intenzívne zasiahne aj tých, ktorí sa jej prizerajú. Deti sa totižto boja, že ak sa zastanú kamaráta, pozornosť agresora sa presunie na nich a budú zažívať to isté. Pokiaľ to nie je dieťa, ktoré by bolo v skupine výrazné, tak môže byť tým, proti komu sa šikanovanie obráti.
Kto sa môže stať obeťou kyberšikanovania?
Ktokoľvek. Vôbec to nie sú len outsideri, ktorí sedia v kúte, ako by ste si mohli predstavovať. S útokmi sa stretávajú aj veľmi silné deti, ktoré si o sebe myslia, že im sa niečo takéto nemôže stať. Internet dáva možnosť, že aj introvertné a málo presadzujúce sa deti v kolektíve, šikanujú iných. Naživo to nedokážu, ale cez internet je to pre ne ľahké.
Stretávate sa aj s tým, že deti šikanujú dospelých, napríklad učiteľov?
Mali sme také prípady prepojené na školu. Napríklad stredoškoláčka si vymyslela, že chodí so svojím učiteľom. Jeho to mohlo stáť prácu a vzťah. Keďže mama vedela, že jej dcéra si už v minulosti niečo vymyslela voči učiteľke, ktorú nemala rada, vhodne zasiahla a povedala, že si nemyslí, že by to mohla byť pravda. Pre učiteľa to nakoniec dopadlo dobre, ale nemuselo. Prenasledovala ho, mala s ním nejakú fotku a pokiaľ by ste tento obraz videli bez spomínaného úvodu, tak si poviete, že to je na sto percent pravda. Alebo sme mali prípad, kedy sa deti vydávali za dospelého muža a písali učiteľke s tým, že s ňou chce nadviazať romantický vzťah. Deti sa ľahko vedia napojiť cez siete na kohokoľvek. Učitelia sú často tí, na kom sa vyvŕšia.
Ako intenzívne je prepojená kyberšikana so školou?
Veľmi, keďže deti trávia najviac času v škole. Napriek tomu školy neustále riešia, či sa majú venovať kyberšikane, keďže neprebieha priamo na ich pôde. Vzniká doma za počítačom alebo mobilom dieťaťa v popoludňajšom čase, ale viaže sa na skupinu detí, ktorá sa stretáva v škole. Ja školám opakujem, že trieda, ktorá nefunguje dobre, má narušené vzťahy, tak v tej triede sa znižuje pedagogický efekt až o 30%. Ak učiteľovi nezáleží na vzťahoch, hádže kus svoje práce do koša. A kyberšikana je hutná pôda na to, aby trieda nefungovala dobre.
Môže byť dieťa kyberšikanované spolužiakmi bez toho, aby nebolo šikanované aj v škole?
Môže sa to stať. Súčasťou bežnej šikany býva kyberšikana, ale neznamená to, že to nemôže vzniknúť aj izolovane. Navyše dieťa vždy nevie, kto ho zo školy kyberšikanuje, ak má vytvorenú falošnú identitu. Môže to byť aj niekto starší alebo mladší, ale so školou to zväčša prepojenie má. Síce hovoríme deťom, aby sa kontaktovali na internete len s tým, koho osobne poznajú, ale ony to nedodržiavajú. Medzi priateľmi majú kopec cudzích ľudí, o ktorých vôbec nevedia, či reálne existujú, napríklad chlapci získavajú veľa takýchto kamarátov cez online hry.
Zaujímajú sa školy podľa vás o problémy šikany aktívnejšie ako pred pár rokmi?
Myslím si, že nie. Ak sa na šikanu príde, tak na to zareagujú. Niekde tak, že to nechcú riešiť a nechávajú to v kompetencii rodičov a niekde sa snažia urobiť veľa pre to, aby sa vzťahy zlepšili.
Ako vyzerajú triedy, kde dochádza k šikanovaniu a kyberšikanovaniu?
Snažíme sa, aby deti mali v triedach dobré vzťahy, ale nefunguje to úplne. Veľa detí mi hovorí, že nemajú v škole blízkych kamarátov. V školách sa reálne nič nerobí, aby deti mali dobré vzťahy. Na triednických hodinách sa zbierajú ospravedlnenky a nerobia sa aktivity podporujúce vzťahy detí. Ak sa budeme venovať tomu, aby deti mali medzi sebou dobré vzťahy, budeme vytvárať kolektív, spolupracujúcu a neubližujúcu skupinu, ktorá bude mať mechanizmy, ako zvládať vnútorné konflikty, tak nebudeme mať toľko problémov. Ak pred tým budeme zatvárať oči, tváriť sa, že sme v škole len na vzdelávanie a budeme čakať, že deti si to nejako vyriešia, tak problém šikany tu bude existovať vždy. Oveľa viac energie potrebujeme vložiť v školách do prevencie, aby si deti uvedomovali, aké utrpenie druhým šikanovaním môžu spôsobiť.
Ako dlho trvá, kým sa dieťa dostane zo skúsenosti s kyberšikanovaním?
Ak rodič urobí všetko preto, aby dieťaťu pomohol a vidí, že to nestačí, treba sa obrátiť na odborníkov. Vieme pracovať s traumou, ktorá u dieťaťa nastala. A keďže je to trauma, tak je veľmi ťažké povedať, koľko ju dieťa bude spracúvať. Mám deti, ktoré sme dokázali za pomoci rodičov a zmeny života zvládnuť po pár mesiacoch. Ale sú aj také, kde táto skúsenosť môže dieťa celý život brzdiť. Závisí to od emocionality dieťaťa, jeho osobnosti, či to je bojovnejší typ alebo úzkostnejší. U mnohých sa to pretaví do pocitu menejcennosti, ktorý sa vyplaví vždy, keď ich niekto kritizuje, keď sa im niečo nepodarí. Závisí teda aj od toho, aké budú ich ďalšie životné skúsenosti. Každopádne šikana má dlhodobý dopad na život. Nie je to niečo, čo len tak vymažete, keď odstrihnete agresora. Tým sa to pre šikanované dieťa nekončí.