Zvláda dieťa hranie hier bez problémov?

Dnešné deti poznajú nielen hry, ktoré môžu hrať v reálnom svete, ale aj virtuálne. Aj tie im môžu do života prinášať množstvo benefitov. Existujú však aj také situácie, v ktorých nevinná počítačová hra môže prerásť až do závislosti, ktorú sprevádzajú poruchy správania, agresivita a úzkosti. Rodičia by preto mali poznať čo najviac stratégií, vďaka ktorým môžu svojim deťom pomôcť zdravým spôsobom fungovať vo svete videohier.

Hra je prirodzenou potrebou každého dieťaťa. Je logické, že vďaka spojeniu nových technológií a hier sa svet počítačových hier stal pre deti veľmi atraktívnym a prináša deťom aj množstvo benefitov. Podľa výskumu Cheryl K. Olson z Harvard Medical School sú technológie a online hry súčasťou zdravého vývoja súčasných detí. Deti sa vďaka ním učia kreativite, hľadaniu riešení rôznych problémov, podporujú ich záujem o históriu alebo kultúru, nachádzajú si vďaka nim nových kamarátov a niektoré hry ich dokonca motivujú k pohybu. Tiež sa ukázalo, že  rozvíjajú jazykové a komunikačné schopnosti detí. Väčšina PC hier vychádza v cudzom jazyku, takže porozumenie cudzej reči je podmienkou, aby dieťa porozumelo deju hry a vedelo sa v nej orientovať, čo ich môže motivovať k zdokonaľovaniu sa v cudzom jazyku. Rozvíjajú tiež rôzne schopnosti, ako je pamäť, pohotovosť, schopnosť rýchlo sa rozhodnúť, priestorové videnie. Zvyšujú tiež sebavedomie u detí, ktoré úspešne prekonali nejakú prekážku v hre. Posilňujú i logické a strategické myslenie a tiež koncentráciu. No nie je všetko vždy bezproblémové. Ak hranie videohier nemá dieťa pod kontrolou, môže mu to do života priniesť množstvo rizík.

Negatívne dopady hrania videohier

Nekontrolované hranie počítačových hier môže priniesť do života dieťaťa množstvo problémov. Detská psychika je viac zraniteľná ako zrelá psychika dospelého človeka a z toho dôvodu podlieha oveľa rýchlejšie rozvoju všetkých druhov závislostí. Zvlášť nebezpečné je to vtedy, ak sú násilníkmi kladní hrdinovia príbehu, dieťa sa im chce podobať a ťažko odlišuje virtuálny svet počítačov od skutočnej reality. Deti využívajú počítačové hry hlavne kvôli ich zábavnej funkcii, ktorá spočíva v tom, že sú prostriedkami rozptýlenia, odreagovania sa a je to  tiež pre mnohé deti prostriedok, ktorý im pomáha vyhnúť sa nude. Pozrime sa na niektoré negatívne dopady v skratke:

  • Zvyšujú tep, krvný tlak, hladiny adrenalínu a testosterónu. Počas hry je fyziologický stav hráča podobný stavu osoby počas boja.
  • Zvyšujú hráčovo vnímanie nepriateľstva zo strany jeho blízkych. Názor, že okolitý svet je nepriateľskejší vyúsťuje do agresívnejšieho správania detí, depresie, negatívneho sebavnímania a odmietania spoločnosti.
  • Poruchy koncentrácie spôsobené rýchlo meniacimi sa obrazmi, svetelnými či zvukovými efektami.
  • Strata vedomia skutočnej reality (snenie a predstavy). Dieťa v mysli žije vo virtuálnej realite, v príbehoch z počítačových hier.
  • Dieťa odkázané len na počítač môže byť ochudobnené o dôležité skúsenosti, reálne priateľstvá a podobne.
  • Môže u neho vzniknúť tiež riziko vzniku závislosti.

Zdroj: Shutterstock

Ako sa prejavuje závislosť na videohrách a kto je  najviac ohrozený?

U niektorých detí hranie niekedy prechádza až do neúnosného štádia. Určite aj vy poznáte deti, ktoré za počítačom dokážu stráviť celé dni, ba dokonca noci a hranie hier výrazne ovplyvňuje ich každodenný život. Práve ovplyvňovanie každodenného života v negatívnom zmysle bolo pre Svetovú zdravotnícku organizáciu akýmsi varovným signálom, aby závislosť na hraní videohier zaradila do rebríčka oficiálnych chorôb. Rodičia by si mali všímať nasledujúce indikátory závislosti na videohrách:

  • Zhoršená kontrola nad hraním hier (frekvencia, intenzita, trvanie).
  • Zvýšenie priority hrania hier – hranie hier sa stáva prednosťou pred ostatnými aktivitami.
  • Pokračovanie v hraní hier aj napriek výskytu negatívnych dôsledkov.

Ak sa teda vaše dieťa vyhýba svojim povinnostiam, nezaujíma sa o školu, zhoršil sa mu prospech, nebavia ho predtým obľúbené aktivity, hnevá sa, ak nedostane prístup k hrám, môže to indikovať aj možnú závislosť. Deti, ktoré nespia kvôli hrám, vynechávajú jedlo, hygienu, myslia neustále na hry a nedokážu bez nich vydržať niekoľko dní, patria pravdepodobne k tým, u ktorých sa už začína prejavovať závislosť. Častým znakom je aj frustrácia, úzkosti či hnev. Tieto deti často nevedia určiť, koľko času strávili online a často o tom klamú svojim rodičom. Tiež bolo zistené, že závislosť sa častejšie prejavujú u tých detí, ktoré s počítačovými hrami začínali veľmi skoro, ktoré majú jednoduchý prístup k internetu, k počítaču, k akýmkoľvek hrám podľa vlastného výberu, nemajú jasne vymedzený čas a pravidlá, tiež u detí, ktoré sa môžu hrať len za odmenu. Toto v nich vyvoláva pocit, že všetko ostatné je menej zaujímavé a že najzaujímavejšia je hra.

Ako môže rodič pomôcť dieťaťu?

Prevencia je na prvom mieste a rodičia by mali byť pozorní a všímať si, koľko času dieťa trávi hraním sa online hier. Treba si všímať tiež, ktoré hry dieťa hrá. Okrem toho by sa mali rodičia zamerať aj na tieto pravidlá:

  1. Venujte svojim deťom dostatok pozornosti, zaujímajte sa o to, čo ich baví, trápi, teší.
  2. Dajte svojim deťom osobný príklad aktívneho a zmysluplného trávenia voľného času, zapájajte ich do spoločných voľnočasových aktivít, motivujte ich k rozvíjaniu ich záľub, športu či umeleckých aktivít.
  3. Vytvárajte spoločne s deťmi ich svet taký, aby nemali potrebu vytvárať si nový vo virtuálnom priestore.
  4. Oceňujte ich, a to nielen za výkon. Dajte im najavo lásku za to, aké sú. Dieťa sa tak naučí mať zdravo rado samo seba. Keď bude mať zdravé sebahodnotenie, nebude si musieť kompenzovať svoju zdanlivú nedostatočnosť vo virtuálnom svete.
  5. Učte svoje deti zodpovednému používaniu počítača a internetu. Buďte im príkladom, nepoužívajte zákazy, príkazy a nariadenia.
  6. Využívajte softvérové i hardvérové prostriedky (rodičovský zámok) na zamedzenie prístupu k stránkam s obsahom nevhodným pre deti. Sledujte pravidelne to, čo vaše deti na internete robia. Ak uvedené pravidlo zavediete hneď od začiatku, príjmu ho deti oveľa lepšie.
  7. Limitujte čas strávený hraním a buďte v tom dôslední.
  8. Odporúčajte deťom také druhy hier, ktoré rozvíjajú ich strategické a logické myslenie, pamäť a sú zaujímavé svojím obsahom, námetom a kvalitou. Vyberajte také, ktorých obsahom sú ušľachtilé motívy. Napríklad prejavy starostlivosti o ľudí či zvieratá, solidarity, pomoci, neobsahujú násilie, brutalitu, resp. len v minimálnej miere a v ľahšej forme, ktoré dajú sa hrať v dvojiciach alebo v skupine a rozvíjajú komunikačné schopnosti detí, keď sa musia medzi sebou radiť, hľadať spoločné riešenie a podobne.
  9. Vytvorte si v rodine plán využívania internetu a počítačov v rodine.
  10. Nedovoľte používanie internetu v priestoroch na spanie.
  11. Nainštalujte brány firewall a zakúpte si softvér, ktorý stanovuje limity pre počítačové hry.
  12. Sledujte najnovšie výskumy z oblasti počítačových hier.
  13. Deťom, ktoré už vykazujú antisociálne správanie, ako je delikvencia, výbuchy hnevu, záškoláctvo, krádeže, problémy s drogami alebo alkoholom, by sa vôbec nemalo dovoliť hrať násilné videohry. V takýchto prípadoch je vhodné vyhľadať aj odbornú pomoc.

Prečo závislosť na hraní hier ohrozuje najmä deti a mladistvých?

Popredný český psychológ a autor knihy Online závislosti Lukáš Blinka vysvetľuje, že je to spôsobené tým, že mozog človeka sa vyvíja až do 25 roku života, pričom tá časť mozgu (čelový lalok), ktorá je zodpovedná za kontrolovanie impulzívneho chovania, sa vyvíja ako posledná. Preto je v dospelosti šanca, že jedinec prepadne závislosti na hraní hier menšia. Treba však dodať, že v prípade dospelých vie mať závislosť na hraní hier katastrofálne dopady. Kým podľa odborníkov väčšina detí zo závislosti na videohrách vyrastie, u dospelých tomu tak nie je a chorobné nutkanie hrať môže človeka držať celý život.

Samotná Svetová zdravotnícka organizácia však upozorňuje, že klasifikácia choroby je veľmi nízka a jej odborne popísané symptómy sú naozaj prísne nastavené. Člen WHO Vladimir Poznyak pre CNN povedal: „Milióny hráčov po celom svete, ktorí naozaj intenzívne hrajú počítačové hry, by nikdy neboli klasifikovaní ako ľudia trpiaci závislosťou na hraní počítačových hier.“

Rozumné využívanie videohier teda môže byť pre dieťa počas dospievania príjemným obohatením, pretože sa vďaka hraniu môže rozvíjať vo viacerých oblastiach a pri správne nastavených pravidlách nehrozí takmer žiadne riziko, že videohry negatívne ovplyvnia jeho vývin. Záleží hlavne na rodičoch, ako sa k tejto problematike postavia a vďaka svojim rozumným prístupom dokážu pomôcť svojmu dieťaťu vyťažiť z virtuálneho sveta len to najlepšie.