Kedysi predstavu o tele, zdravom životnom štýle formovala najmä rodina, škola, médiá a blízke okolie. Dnes do tohto procesu vstupujú aj “odporúčacie algoritmy” sociálnych sietí, influenceri a online komunity. Práve tie rozhodujú o tom, čo dieťa vidí, čo nevidí a ktoré myšlienky sa mu budú opakovane prehrávať v podvedomí. Digitálne prostredie sa stalo významným socializačným činiteľom, v ktorom dospievajúci trávia podstatnú časť svojho času a kde získavajú informácie o tom, čo je atraktívne, normálne alebo žiaduce (Revranche et al., 2022). Výsledkom je, že dve deti v tej istej triede môžu žiť v úplne odlišných digitálnych svetoch. Jedno sleduje šport, hudbu a humor. Druhé dostáva denne desiatky videí o chudnutí, diétach a predstavách o tom ako by malo vyzerať ideálne telo, alebo o tom, ako sa má správať v dnešnom svete, aby do neho zapadlo.
Algoritmus nečíta myšlienky. Sleduje správanie.
Mnohí dospelí si myslia, že algoritmus reaguje najmä na lajky, komentáre alebo sledované profily. V skutočnosti sú “odporúčacie algoritmy” sociálnych sietí omnoho citlivejšie.
Výskumníci Maximilian Boeker a Aleksandra Urman (2022) zistili, že odporúčací algoritmus TikToku reaguje na množstvo drobných signálov. Sleduje, pri akom videu sa používateľ zastaví, ktoré si pozrie celé, ktoré si prehrá opakovane, komu dá follow, ktorý profil si otvorí, alebo čo označí ako zaujímavé. Dokonca aj samotný čas sledovania videa predstavuje pre algoritmus cennú informáciu.
Inými slovami: dieťa nemusí nič povedať. Stačí, že sa opakovane, čo i len na sekundu dlhšie zastaví pri rizikovom obsahu. Algoritmus si tento vzorec všimne skôr, než si ho všimne rodič. Možno dokonca skôr, než si ho uvedomí samotné dieťa. Algoritmy takto dokážu identifikovať vznikajúci záujem, neistotu alebo zraniteľnosť skôr, než si ich uvedomí samotný používateľ.
Z psychologického hľadiska je to mimoriadne dôležité. Obdobie dospievania je charakteristické zvýšenou citlivosťou na spätnú väzbu, sociálne porovnávanie a otázky identity. Ak sa mladý človek opakovane zastavuje pri obsahu súvisiacom s telom, algoritmus to môže interpretovať ako preferenciu a začne mu podobný obsah ponúkať čoraz častejšie.
Ako sa tínedžer dostane od zdravého obsahu k extrémom
Jedným z najčastejších mýtov je, že deti si škodlivý obsah vyhľadávajú zámerne. Výskumy však poukazujú na niečo iné. Tínedžeri v rozhovoroch o sociálnych sieťach opisovali skúsenosť, ktorú nazvali „View One, See More“ – pozri si jedno video a algoritmus ti začne ponúkať ďalšie podobné. Tínedžeri opakovane rozprávali o tom, že po sledovaní niekoľkých videí o zdravom životnom štýle sa ich feed postupne zaplnil obsahom o chudnutí, diétnych obmedzeniach a vzhľade. Postupne sa tak v tich podvedomí vytváral dojem, že určitá téma je všadeprítomná. Začína to často úplne nevinne od tém ako je fitness, zdravý životný štýl, šport, motivácia. Postupne však algoritmus smeruje k čoraz užšiemu a intenzívnejšiemu obsahu: počítanie kalórií, premeny tela, „clean eating“, fitspiration, extrémna disciplína, glorifikácia chudosti. Nie je to skok. Je to séria malých krokov. Práve preto si mladý človek často nevšimne, že sa jeho digitálne prostredie postupne mení. Výskumníci tento proces prirovnávajú k pádu do „králičej nory“ (rabbit hole), kde každé ďalšie video posúva používateľa o krok hlbšie do tej istej témy, o krok bližšie k extrémom (Parnell et al., 2025). TikTok preto nefunguje ako knižnica, kde si človek vyberá obsah. Funguje skôr ako eskalátor, ktorý používateľa nesie určitým smerom.
Prečo sa feed „radikalizuje“?
Cieľ algoritmov je jednoduchý → udržať pozornosť. Obsah, ktorý vyvoláva silné emócie, neistotu, fascináciu alebo sociálne porovnávanie, býva často sledovaný dlhšie. A práve to algoritmus vyhodnocuje ako úspech.
Najnovší výskum Baumanna a kol. (2025) ukázal, že “radikalizácia” obsahu začína veľmi rýchlo – už po zhliadnutí prvých 100 videí. Na TikToku pritom môže používateľ takéto množstvo videí prescrollovať za menej než hodinu, niekedy dokonca za 20 až 40 minút intenzívneho používania. Feed sa tak postupne stáva menej pestrým a viac zameraným na jednu tému či jeden pohľad na svet.
Používateľ sa tak ocitá v začarovanom kruhu: záujem → odporúčanie → ďalší záujem → ešte viac odporúčaní.
Výsledkom môže byť, že človek vidí stále tie isté názory a informácie, zatiaľ čo alternatívne pohľady sa mu zobrazujú čoraz menej. Takto vznikajú tzv. digitálne echo-komory ako prostredie, v ktorom sa naše presvedčenia neustále potvrdzujú a len zriedka sú spochybnené a preto sme presvedčení o tom, že sú pravdivé.
Keď algoritmus rozpozná zraniteľnosť
Jedna z najvýznamnejších štúdií Griffiths a kol. (2024) priniesla znepokojivú otázku: Dokáže algoritmus rozpoznať psychologickú zraniteľnosť používateľa?
Dospelí, ale aj tínedžeri, ktorí sa už vyrovnávajú s psychickými ťažkosťami, narušeným sebaobrazom alebo problémami so stravovaním, môžu byť voči škodlivému obsahu citlivejší. Ak algoritmus takýto záujem zachytí, môže ho neúmyselne posilňovať tým, že používateľovi ponúka stále podobný obsah. Výsledkom môže byť prehlbovanie už existujúcich ťažkostí.
Výskumníci porovnávali algoritmy používateľov trpiacich poruchami príjmu potravy a používateľov bez týchto ťažkostí. Zistili, že algoritmy účtov spojených s poruchami príjmu potravy zobrazovali výrazne viac videí o vzhľade, diétach, cvičení a extrémne vyšší podiel toxického obsahu. Čím závažnejšie symptómy človek vykazoval, tým intenzívnejšie algoritmus podobný obsah posilňoval, Griffiths a kol. (2024).
Algoritmus totiž nerozlišuje medzi záujmom, neistotou, fascináciou a psychickou zraniteľnosťou. Vidí len angažovanosť. Práve preto môže byť dospievajúci, ktorý prežíva neistotu ohľadom svojho tela, vystavený stále väčšiemu množstvu obsahu, ktorý túto neistotu ďalej posilňuje.
Adolescencia je obdobím intenzívneho hľadania identity. Mladí ľudia prirodzene premýšľajú nad tým: ako vyzerajú, či sú prijatí, ako ich vidia ostatní, či sú dostatočne atraktívni.
Sociálne siete tento proces dramaticky zosilňujú. Výskumy Revrancheovej a kol. (2022) ukazujú, že intenzívne používanie sociálnych sietí súvisí s vyššou nespokojnosťou s telom, častejším sociálnym porovnávaním a silnejšou internalizáciou ideálov krásy. Problém nie je iba v tom, že dieťa vidí ideály krásy. Problém je v tom, že ich vidí opakovane. Každý deň. Desiatky až stovky krát. Postupne sa tak výnimočné – stáva normálnym. A normálne začína pôsobiť nedostatočne.
Kritické myslenie nestačí, ak sa zapojí emócia
Rozvoj kritického myslenia patrí medzi najčastejšie odporúčania, ako pomôcť deťom orientovať sa v online svete. Je to nepochybne dôležitá zručnosť. Sama o sebe však nemusí stačiť. Mnohé algoritmy fungujú pod úrovňou vedomého rozhodovania. Mnohé vplyvy sociálnych sietí totiž nepôsobia cez argumenty, ale cez emócie a opakované vystavovanie škodlivému obsahu. Dieťa si nemusí vedome povedať: „Tomuto verím.“ Stačí, že opakovane vidí rovnaké obrazy, telá či životné štýly a postupne nadobudne pocit: „Takto asi vyzerajú všetci“ alebo „Takto by som mal vyzerať aj ja.“ Práve preto môže byť oslabený sebaobraz výsledkom dlhodobého vystavenia obsahu aj bez vedomého súhlasu s jeho posolstvom.
Práve preto je popri kritickom myslení rovnako dôležité budovať u detí zdravý vzťah k sebe samým, k vlastnému telu a vlastnej hodnote. Dieťa, ktoré pozná svoje silné stránky, dokáže prijímať svoje nedokonalosti a necíti potrebu neustále sa porovnávať, je voči negatívnym vplyvom online prostredia odolnejšie.
Školy môžu v tejto oblasti využívať preventívne programy zamerané na podporu zdravého sebaobrazu a duševného zdravia, napríklad program Zdravé ja od Chuť Žiť. Rodičia zase môžu doma vytvárať priestor na rozhovory o sociálnych sieťach, oceňovať u detí vlastnosti a schopnosti – nie vzhľad, a zapájať ich do aktivít, ktoré podporujú sebaprijatie a pocit vlastnej sebahodnoty.
Ak chceme deťom pomôcť zvládať tlak online prostredia, nestačí ich učiť rozpoznávať manipulatívny obsah. Potrebujú si zároveň budovať vnútornú istotu, vďaka ktorej budú menej závislé od toho, čo im o nich hovorí algoritmus.
Digitálny svet výrazne ovplyvňuje sebahodnotu dieťaťa a na riešenie tejto témy nemusíte byť sami. Odborníčky špecializované na témy porúch príjmu potravy, sebavnímania a problémy so stravovaním z Chuť žiť vám radi pomôžu na bezplatnej a anonymnej poradni: poradna@chutzit.sk.
Autorka: PaedDr. Veronika Maková
(pedagogička, školská psychologička, Chuť Žiť)
Použité zdroje:
Baumann, F., Bandyopadhyay, A., Musco, C., Sornette, D., Tizzoni, M., & Weng, L. (2025). Dynamics of Algorithmic Content Amplification on TikTok. arXiv. https://arxiv.org/abs/2503.20231
Boeker, M., & Urman, A. (2022). An Empirical Investigation of Personalization Factors on TikTok. arXiv. https://arxiv.org/abs/2201.12271
Griffiths, S., Murray, S. B., Krug, I., & McLean, S. A. (2024). Does TikTok contribute to eating disorders? A comparison of the TikTok algorithms belonging to individuals with eating disorders versus healthy controls. Body Image, 51, 101777. https://doi.org/10.1016/j.bodyim.2024.101777
Parnell, T. F., Haines, J., Larkin, M., & Rodgers, R. F. (2025). “Falling down the rabbit hole”: A thematic analysis of young people’s views on TikTok algorithms and eating disorder content. Journal of Eating Disorders, 13, Article 96. https://doi.org/10.1186/s40337-025-01505-6
Revranche, M., Bisquert, R., Minisini, A., & Chabrol, H. (2022). Investigating the relationship between social media use and body image among adolescents: A systematic review. L’Encéphale, 48(2), 206–218. https://doi.org/10.1016/j.encep.2021.08.009
