Čo hovorí manosféra chlapcom o tom, ako majú vyzerať?

Pojmy, ktoré sú uvedené na obrázku vyššie, sa týkajú tzv. manosféry. Manosférou sa označujú online skupiny, komunity alebo konkrétne účty či webstránky, ktorých cieľovou skupinou sú obvykle chlapci a muži a ktoré útočia na rodovú rovnosť – tvrdia napríklad, že dievčatá sú slabšie či menejcenné, alebo priamo propagujú nenávisť k ženám (viď aj tento článok o manosfére). Často vyzdvihujú akési tradičné mužské hodnoty, ako sú fyzická sila, dominancia, “maskulinita” či až fyzická dokonalosť v zmysle hypermaskulinity (Kamkari, 2025). Na takých miestach sa chlapci zvyčajne dozvedia, že za ich osobné problémy môžu ženy, resp. feministické hnutie bojujúce za rovnosť mužov a žien (Sparks & Papandreou, 2023). Rôzne skupiny manosféry sa líšia v tom, aký ďalší obsah ponúkajú – môže ísť napríklad o rady, ako ženy manipuláciou primäť k nadviazaniu vzťahu, ale taktiež o prezentovanie spôsobov, ako čo najrýchlejšie zbohatnúť.

Koľko z pojmov uvedených na obrázku ste poznali? Keď sme sa na niektoré z nich pýtali v našom prieskume (odpovedalo 285 slovenských rodičov a učiteľov/učiteliek, pozn.: online dotazníkové šetrenie realizované v októbri 2025 v rámci spolupráce organizácie Chuť žiť s Nadáciou Orange v projekte Sebahodnota detí v digitálnom svete), vyšlo najavo, že pojem incel by vedelo uspokojivo definovať asi 13,7% dospelých, pojem red pill 8,8% a dokonca samotný pojem manosféra bol dobre známy iba 11,9% dospelým respondentom. Vysvetlenie všetkých vyššie uvedených pojmov nájdete prehľadne v slovníčku na konci článku. Avšak porozumieť tomu, čo sa v rámci manosféry odohráva a prečo by nás to malo zaujímať, je asi ešte dôležitejšie.

Prečo by nás malo zaujímať, čo je manosféra?

Možno si teraz vravíte: v angličtine si neverím, pojmy nepoznám, a témy manosféry sa ma netýkajú – prečo sa tým teda zaoberať? Taký postoj je úplne pochopiteľný – je náročné sa púšťať porozumenia novým veciam, najmä ak nás ani nezaujímajú. Avšak jedným z dôvodov, prečo možno stojí za to sa aspoň základne v téme manosféry zorientovať je fakt, že aj na Slovensku môžeme nájsť podobné účty alebo skupiny a našim deťom – a aj nám samotným – sa môžu na sociálnych sieťach pravidelne ponúkať.

Často sa jedná o účty, napríklad na Instagrame, ktoré môžu vyzerať nevinne: úspešný muž nám chce poradiť, ako tiež rýchlo zbohatnúť (tzv. hustle bros). Atraktívny chlapec radí ostatným, ako zbaliť dievča (tzv. pick-up artists, PUA). Svalnatý muž točí videá v posilňovni a radí nám, ako upraviť jedálniček, aby sme tiež vyzerali takto maskulínne (tzv. looksmaxxing). Samotná filozofia manosféry sa objavuje na podobných účtoch postupne, nenápadne. Časom začne na účte presakovať presvedčenie autora, že žena je korisťou, alebo že ak muž nie je vo vzťahu dominantný, ani si neškrtne. Časom sa zdá, že už nemáme na výber, ako vyzerať alebo ako sa správať. Správna cesta je len jedna, tlak sa stupňuje.

Niektorí žiaci, s ktorými sme sa rozprávali v rámci nášho prieskumu (realizovaný v októbri 2025 v rámci spolupráce organizácie Chuť žiť s Nadáciou Orange v projekte Sebahodnota detí v digitálnom svete) sa na sociálnych sieťach stretávajú s obsahom typu hustle bros (napr. ako sa stať milionárom) alebo, častejšie, s videami zobrazujúcimi mužov ako maskulínnych, svalnatých. Väčšina žiakov a žiačok ale s obsahom manosféry, prinajmenšom vedome a priznane, skúsenosť nemá – algoritmus im ho neponúka (pozn. algoritmy sociálnych sietí fungujú tak, že nehľadiac na riziká pre užívateľa sa snažia zvýšiť čas strávený na sociálnej sieti, preto ponúkajú i nové, náhodné možnosti obsahu a v prípade prejavenia záujmu takýto obsah ponúkajú viac a viac – pre zhrnutie spôsobu fungovania algoritmov odporúčame tento článok). Výsledky nášho prieskumu sa však nedajú zovšeobecniť na celú populáciu slovenských detí a adolescentov, preto nevieme, ako veľmi je medzi deťmi a dospievajúcimi skutočne rozšírený podobný obsah.

Zaujímavé je, že niekoľko dospelých (v skupine rodičov a učiteľov/učiteliek v online dotazníkovom šetrení) uviedlo ako odpoveď na otázku, akých influencerov/influencerky sleduje, konkrétne účty propagujúce obsah spojený s manosférou. Takýchto odpovedí nebolo veľa, jednalo sa o necelé 2% dospelých, ktorí niekoho takého sledujú. Boli to účty typu hustle bros alebo aj PUA, kde už sú myšlienky menejcennosti žien formulované explicitne. Niektoré z nich pre predstavu uvádzame (pozmenené iba okrajovo, pre lepšiu zrozumiteľnosť):

• Ak žena nad sebou stratí kontrolu, musia nastať okamžité následky a muž má nastaviť hranice.
• Ženy tvrdia, že jediné, čo muži chcú je sex. Naozajstní muži chcú nájsť zmysel života, vybudovať silnú myseľ a telo, budovať bohatstvo, milujúcu a vernú priateľku… (a ďalšie – skrátené pre potreby textu)
• Báť sa verejne rozprávať a propagovať tak svoje úspechy je slabosť.
• Plne vypočutá žena sa správa ako ružový macík.

Čo je na podobných vyjadreniach nebezpečné? V prvom rade je obsah manosféry nebezpečný kvôli šíreniu stereotypov, mizogýnnych myšlienok a niekedy aj podporovaniu na ženy orientovanej agresivity (často sa v tomto kontexte spomína seriál Adolescence). Myšlienky manosféry majú taktiež filozoficky blízko ku krajnej pravici na politickom spektre (spomínané v podcaste Vinohradská 12) a tieto skupiny sa navzájom môžu podnecovať k radikalizácii. Manosféra škodí ženám, škodí spoločnosti, škodí menšinám, škodí rovnosti. A čo muži a chlapci, ktorí tieto myšlienky prevezmú? Tým manosféra pomáha? Zdá sa, že vôbec nie.

Tlak (nielen na výzor) ako súčasť manosféry

Podľa filozofie “80 na 20” má 80% žien záujem o 20% mužov. Na účtoch propagujúcich myšlienky manosféry sa dozvieme, že ženy chcú mužov hlavne maskulinne krásnych a bohatých. Znamená to, že je úlohou muža stať sa takým, aby sa vo vzhľade a zárobku stal jedným z top 20%! To sa nezdá byť príliš ľahký cieľ, poraziť štyri pätiny ostatných. Muži, ktorí hlásajú podobné myšlienky, sú si zrejme celkom istí, čo ženy chcú (a stereotypne tieto potreby prisudzujú všetkým ženám) a podobne suverénne prezentujú aj rady, ako sa má či nemá skutočný chlap správať alebo ako má vyzerať. Napriek tomu, že to neodráža realitu, kde majú rôzne ženy rôzne preferencie, môže to na mužov a chlapcov vytvárať tlak. Krása a bohatstvo je na týchto účtoch prepojená: ak sledujeme profil typu hustle bro, kde nám úspešný podnikateľ radí v biznise, je takmer isté, že je zároveň vyšportovaný. Pocity úspechu či dokonca šťastia sa tak spájajú s konkrétnym maskulínnym vizuálom – to je opäť veľmi vzdialené skutočnej realite, avšak v manosfére dominantne používané.

Špecifickou oblasťou manosféry je tzv. looksmaxxing, voľne preložiteľné ako maximalizácia výzoru alebo vyzerať čo najlepšie (fenoménom looksmaxxingu sa podrobne zaoberá napríklad tento článok). Looksmaxxing kladie dôraz na fyzický vzhľad a na snahu o jeho zlepšenie smerom k maskulinnému ideálu.

Looksmaxxing procedúry môžeme rozdeliť na “jemnejšie” zásahy, tzv. softmaxxing:

• starostlivosť o pleť;
• cvičenie a úprava stravy;
• úprava vlasov, fúzov, obočia;
• cvičenie čeľustných svalov pre ostrejšie kontúry tváre (tzv. mewing) a iné;

alebo môžu zahŕňať aj viac invazívne metódy, tzv. hardmaxxing:

• užívanie anabolických steroidov pre rast svalovej hmoty;
• užívanie prípravkov s účinnou látkou finasterid proti vypadávaniu vlasov;
• transplantácia vlasov;
• kozmetické operácie, napríklad zmena tvaru čeľusti či predĺženie nôh.

Napriek tomu, že niektoré z menovaných procedúr softmaxxingu môžu byť súčasťou zdravej starostlivosti o seba, je potreba spomenúť pár problematických momentov. Poprvé, tieto procedúry bývajú často spájané s reklamou na vybrané produkty, od potravinových doplnkov cez oblečenie až po kozmetiku. Ďalej je problematický nátlak, ktorý ponuku týchto procedúr často sprevádza: veď to všetko má muž robiť za účelom zvýšenia svojho SMV (hodnoty na sexuálnom trhu). Iná možnosť neexistuje. Napriek tomu, že looksmaxxing komunity sa prezentujú ako miesta, kde majú chlapci hľadať spôsoby rozvoja či zlepšenia svojho vzhľadu, zdá sa, že sa na fórach často namiesto rád objavuje aj kritizovanie vzhľadu, ponižovanie, či dokonca až navádzanie k sebapoškodzovaniu či samovražde ako dôsledok presvedčenia, že “je po všetkom, určite sa Ti nepodarí nadviazať romantický vzťah” (Halpin et al., 2025). Riziká pochopiteľne obnášajú aj metódy hardmaxxingu. Okrem rizík spojených s invazivitou kozmetických zákrokov či operácií sa dá spomenúť, že užívanie anabolických steroidov a finasteridu môže spôsobovať sexuálne dysfunkcie, endokrinologické problémy a ďalšie poruchy (Kamkari, 2025). Už aj staršie štúdie poukázali na súvislosť väčšieho riskovania v oblasti zdravia s nasledovaním tradičnej mužskej role (Mahalik, Burns, & Syzdek, 2007; Ragonese, Shand, & Barker, 2019). To, čo má vraj chlapcom a mužom pomôcť k lepšiemu životu, im nakoniec môže pokaziť vzťahy, znížiť sebavedomie či poškodiť zdravie.

Naši chlapci a manosféra – hľadanie vhodného prístupu k citlivej téme

Čo môžeme urobiť, ak sa obávame, že naše deti (alebo žiaci/žiačky) sa dostávajú pod vplyv podobných myšlienok? Ako môžeme pôsobiť preventívne – čiže zamedziť tomu, aby sa vôbec mohli stať súčasťou manosféry?

• V prvom rade si pripomeňme: je pravdepodobné, že sa podobný obsah nezobrazuje všetkým slovenským deťom, či chlapcom: časť z nich pravdepodobne o podobné témy neprejavuje záujem, alebo algoritmus zatiaľ ponúka iný obsah.
• Rôzni vedci sa zaoberali snahou pochopiť psychické fungovanie tzv. incelov: zdá sa, že romantické odmietnutie je pre nich náročnejšie spracovať práve preto, že sa cítia v prvom rade dosť osamelí, bez väčšej sociálnej podpory a keď zažívajú trápenie, používajú copingové mechanizmy, pri ktorých sa spoliehajú iba sami na seba (Sparks, Zidenberg, & Olver, 2024). Títo muži a chlapci môžu byť aj viac depresívni a úzkostní než ostatní (Sparks, Zidenberg, & Olver, 2022).
• Zdá sa teda, že je dôležité ostávať s deťmi a dospievajúcimi v kontakte – poskytovať im podporu a bezpečný vzťah, aby vedeli, že sa na nás môžu obrátiť. Rozprávajme sa s nimi! O čomkoľvek – nie len o manosfére, ale pokojne aj o nej.
• Ak sa vám podobné rozhovory nedaria, nie ste istí, ako poskytovať podporu či ako sa rozprávať o náročných témach, vedzte, že v tom nie ste sami. Ostaňte všímaví – pozorujte, či sa u dieťaťa neobjavujú nejaké výrazné zmeny (iné než súvisiace s “bežnou pubertou”) – v obliekaní, názoroch, správaní; či sa neobjavujú agresívne prejavy. Ak áno, obráťte sa na odborníkov (kontakt na konci článku).
• Zaujatosť vybranými online obsahmi môže súvisieť aj s tým, čo sa dieťaťu zdá obecne bežné či prijateľné. Môže byť vhodné dať si pozor na to, ako doma (alebo v škole) rozprávame o mužoch a o ženách. Odporúčame vyzdvihovať rešpekt medzi mužmi a ženami, neodvolávať sa na gender stereotypy ale na individuálnu dohodu (namiesto “varenie je ženská vec” povedať “my sme sa dohodli, že variť bude mama, lebo jej to ide lepšie”), nezhadzovať dievčatá a klásť dôraz na rovnosť príležitostí. Aby sme pôsobili proti tlaku, ktorý na chlapcov môže byť vyvíjaný v súvislosti s maskulínnou rolou, zdôrazňujme radšej slobodu v rozhodovaní – čo chcem nosiť, ako chcem vyzerať, čomu sa chcem profesne venovať alebo ako chcem zaujať človeka, o ktorého mám záujem. Vo všetkých týchto oblastiach panuje v ľudskom spoločenstve pestrosť – môžu mať na výber. Dajme chlapcom priestor aj pre zraniteľné pocity – každý sa niekedy cítime smutní či úzkostní a je to v poriadku. Je lepšie, ak sa v takých chvíľach obrátia na nás a nie na komunitu, ktorá ich len ďalej izoluje.
• Ak Vás zaujímajú aj iné, veľmi špecifické spôsoby podpory chlapcov a mužov v oblasti odklonu od manosféry, môžete si vyhľadať ďalšie informácie o tzv. PPPM prístupe (positive psychology positive masculinity, viď aj Sparks & Papandreou, 2023) alebo navštíviť diskusné vlákna na Reddite: r/IncelExit and r/ExRedPill.

Rozhodne nie všetky profily určené pre chlapcov alebo mužov sú súčasťou manosféry. Spozornieť by sme mali v momente, ak sa stretneme so zovšeobecňovaním (všetky ženy, všetci muži apod.) a ak nám niekto predkladá jediný “správny” spôsob fungovania, často mužskú dominanciu, bohatstvo a vytrénované telo. To, čo máme na svojich sociálnych sieťach, vieme ovplyvniť: môžeme sa rozhodnúť, že podozrivý účet prestaneme sledovať. U detí môžeme obsah regulovať rodičovskou kontrolou, ale taktiež (a u dospievajúcich je to asi aj funkčnejšie) spoločnými rozhovormi. Môže byť lepšie sa dozvedieť, čo dieťa na sieti robí a koho tam obdivuje, než dieťa poučovať o tom, ako by to malo robiť (radšej počúvajte, než poučujte). A na to, aby sme mohli naše deti (alebo žiakov a žiačky) počúvať a byť im oporou, nepotrebujeme ani vedieť definovať cudzie výrazy zo slovníčku manosféry.

Digitálny svet výrazne ovplyvňuje sebahodnotu dieťaťa a na riešenie tejto témy nemusíte byť sami. Odborníčky špecializované na témy porúch príjmu potravy, sebavnímania a problémy so stravovaním z Chuť žiť vám radi pomôžu na bezplatnej a anonymnej poradni: poradna@chutzit.sk.

Slovníček manosféry (vybrané pojmy)

SMV (Sexual Market Value) – hodnota jednotlivca na „sexuálnom trhu“, obvykle určovaná podľa výzoru, majetku, dominancie.

Gynocentrizmus – presvedčenie, že moderná spoločnosť je zameraná výlučne na potreby žien.

Alpha / Beta / Sigma Male – niektoré z hierarchických označení mužov používaných hlavne v manosfére. Sigma je osamelým vlkom, maskulínnym, nepochopeným.

Black Pill – pesimistická verzia „red pill“ ideológie; viera, že vzhľad a genetika určujú SMV a zmena je teda nemožná. Muž, ktorý si “vzal black pill” o sebe tvrdí, že rezignoval na romantické vzťahy – keďže všetky ženy chcú mužov krásnych, môžu za jeho osamelosť. Jediná cesta už je len násilná revolúcia a teda zmena spoločenského nastavenia.

Pick-Up Artist (PUA) – komunita mužov zameraná na techniky zvádzania a „balenia“ žien za účelom nadviazania sexuálneho kontaktu. Žena je korisť, o ktorú usilujú. Žena podľa nich vždy túži po maskulínnom, krásnom a bohatom mužovi.

Looksmaxxing – snaha „maximalizovať“ fyzický vzhľad (viac v článku).

Hustle bros – komunita mužov, ktorí prezentujú rady, ako zbohatnúť; popri tom podsúvajú mizogýnne myšlienky.

Incel (Involuntary Celibate) – muži, ktorí tvrdia, že sú nedobrovoľne bez sexuálnych alebo romantických vzťahov. Jedná sa o koncept, ktorý vznikol niekedy okolo roku 2010. Títo muži už na rozdiel od PUA nemajú o ženu záujem, kladú jej za vinu svoje trápenie. Časť incelov sa identifikuje s filozofiou black pill.

Gymcel / Mentalcel / Truecel – typy incelov podľa usudzovaných príčin ich neúspechu u žien (gymcel – nedostatok telesnej atraktivity, mentalcel – nedostatok psychického zdravia či pohody, truecel – byť incelom je ich osudom).

Hypergamy – teória, že ženy si vždy vyberajú partnera s vyšším statusom. Niekedy sa hovorí o tzv. pravidle 80 na 20, ktoré znamená, že 80% žien má záujem o 20% mužov – maskulínnych, bohatých – a muži sa teda musia snažiť, aby patrili do hornej pätiny mužov.

Red Pill / Blue Pill – metafora prevzatá z filmu Matrix; „red pill“ znamená precitnutie, prebudenie sa do údajnej pravdy o spoločnosti, ženách a pohlaviach – že spoločnosť nie je založená na rovnosti, ale svet ovládajú ženy a väčšina mužov nespĺňa ich požiadavky. Ženy túžia po mužovi, ktorý je krásny a bohatý. Ak si niekto vzal blue pill, je tzv. normík – muž, ktorý odmieta precitnúť do tejto pravdy a ostáva pomýlený.

Pozn.: Jednotlivé pojmy môžu byť šifrované pomocou emotikonov: fazule (incel), vybuchujúci dynamit (red pill), 100 (pravidlo 80 na 20). Základné informácie o sociálnych sieťach nájdete aj v príručke Univerzity Palackého; pre prácu s mladšími žiakmi a žiačkami Univerzita Palackého poskytuje zdarma k stiahnutiu tento vzdelávací materiál. Slovníček bol vytvorený v spolupráci s ChatGPT, článkom o manosfére z webu e-bezpeci.cz a podcastom Vinohradská 12.

Autorka: Mgr. Daniela Halámková, Ph.D.
Psychologička, Chuť žiť

Odkazy na odborné zdroje:

• Halpin, M., Gosse, M., Yeo, K., Handlovsky, I., & Maguire, F. (2025). When Help Is Harm: Health, Lookism and Self‐Improvement in the Manosphere. Sociology of Health & Illness, 47(3), e70015.
• Kamkari, N. A. (2025). The manosphere and men’s health: unpacking the links between online communities, body dysmorphia and erectile dysfunction. Journal of Men’s Health, 21(4), 123-125.
• Mahalik, J. R., Burns, S. M., & Syzdek, M. (2007). Masculinity and perceived normative health behaviors as predictors of men’s health behaviors. Social Science & Medicine, 64(11), 2201-2209.
• Ragonese, C., Shand, T., & Barker, G. (2019). Masculine Norms and Men’s Health: Making the Connections. Washington, DC: Promundo-US.
• Sparks, B., & Papandreou, C. (2023). The manosphere and men’s wellbeing: How healthcare can help young men find alternatives to toxic online spaces. BMJ 2023;383:p2947.
• Sparks, B., Zidenberg, A. M., & Olver, M. E. (2022). Involuntary celibacy: A review of incel ideology and experiences with dating, rejection, and associated mental health and emotional sequelae. Current Psychiatry Reports, 24(12), 731-740.
• Sparks, B., Zidenberg, A. M., & Olver, M. E. (2024). One is the loneliest number: Involuntary celibacy (incel), mental health, and loneliness. Current Psychology, 43(1), 392-406.