Bez lajkov som nula! Ako deti denne zápasia o pozornosť na internete?

Sociálne médiá sa stali dôležitým miestom na predvádzanie sa a porovnávanie s ostatnými. Ako to ovplyvňuje sebaobraz mladých a ich prežívanie reality?

Dospievanie je samo o sebe náročný proces. Odpútavanie sa od rodičov a hľadanie si svojho miesta vo svete, je dôležitým vývinovým obdobím pre každého človeka. A aby sme všetky nároky tohto vonkajšieho sveta bez rodičov za chrbtom ustáli, potrebujeme si veriť a vážiť sami seba. Počas detstva sebavedomie do veľkej miery formujú rodičia, ale s pribúdajúcim vekom deťom už nestačí počuť od rodičov, že sú pekné, inteligentné, šikovné a láskavé. Nech by sa rodičia snažili akokoľvek, tí najdôležitejší, od koho túžia dostať uznanie a zažiť pocit prijatia, sa stávajú priatelia a vonkajší svet. A ten je už intenzívne prepojený aj so sociálnymi sieťami, kde takéto pozitívne či negatívne reakcie prichádzajú prakticky nepretržite.

Zdroj: Orange

Každý túži po úspechu

Výskumy ukazujú, že hoci sú sociálne siete vynikajúcim centrom komunikácie a socializácie pre dospievajúcich, môžu zároveň vytvárať neustály tlak na ich výzor či správanie.

Bez ohľadu na to, ktorú sociálnu sieť tínedžeri používajú, prvé, čo na mobile hľadajú, je miesto s notifikáciami. Páčilo sa niekomu niečo z môjho obsahu? Označil ma niekto vo svojom príspevku? Takéto správanie a myšlienky sú ľahko návykové. Keď dostanú viac lajkov ako obyčajne, prichádza búšenie srdca. Do mozgu prichádza dávka dopamínu za každé jedno srdiečko a palec hore. Čím viac lajkov, tým prichádza väčšia dávka a čím viac dopamínu majú, tým viac lajkov chcú. A zrazu sa ocitnú v nekonečnej slučke. Vedci si mysleli, že dopamín spôsobuje potešenie v mozgu, ale jeho odvrátená stránka je, že namiesto vytvárania potešenia, núti ľudí hľadať ho. Štúdia o vplyve sociálnych médií na mozog tínedžerov to prirovnala k výhre peňazí alebo jedeniu čokolády.

Všetci sa chcú páčiť, uspieť a hľadajú spôsoby, ako to urobiť. Neistí tínedžeri sa zverejnením nejakého obsahu na sociálnych sieťach otvárajú svetu a čakajú na reakcie iných. Stávajú sa tak dobrovoľne zraniteľnými voči ich myšlienkam a reakciám, len aby si uchmatli kúsok uznania a slávy. A ak príspevok nevyvolá reakciu, akú očakávali, môže ich to namiesto potešenia poriadne bolieť.  A nielen to, urobia všetko pre to, aby tie lajky získali pri ďalšom pokuse v nasledujúcom statuse.

Na sociálnych sieťach všetci predstierajú, že žijú najlepšie životy na svete. Bežní tínedžeri z toho môžu byť zmätení a zažívať úzkosť alebo depresiu, že podobnú dokonalosť nezažívajú. Tínedžeri, ktorí si online vytvorili svoju dokonalú identitu, môžu byť frustrovaní a deprimovaní z priepasti medzi tým, kým predstierajú, že sú a tým, kým skutočne sú.

Takéto prežívanie mladých potvrdzuje aj prieskum, ktorý uskutočnilo Pew Research Center. Odhalil, že 26 % opýtaných tínedžerov uviedlo, že sa kvôli sociálnym sieťam cítia horšie vo svojom vlastnom živote. Takmer polovica (49 %) zverejňuje svoje úspechy na sociálnych sieťach, zatiaľ čo len 12 % píše o svojich osobných problémoch.

Dopad na sebavedomie

Generácia mladých ľudí, ktorí vyrastajú spätí so systémom lajkovania, má svoju sebaúctu a sebavnímanie prepojené s množstvom lajkov, ktoré dostávajú. Lajky prijali ako symbol vlastnej hodnoty a uznania. Počet lajkov sa stal merateľným odrazom ich obľúbenosti.

Výskumy ukazujú, že intenzívne prepojenie so sociálnymi sieťami negatívne ovplyvňuje sebavedomie mladých ľudí. Jedna štúdia napríklad zistila, že tínedžeri, ktorí sú viac emocionálne prepojení so sociálnymi médiami, používajú ich aj počas noci alebo ich používajú častejšie, majú väčšiu pravdepodobnosť nižšieho sebavedomia.

Psychologička Beáta Tancsáková potvrdzuje, že pre niektorých tínedžerov môže byť TikTok či Instagram palivom pre ich negatívne pocity. Miesto, kde si potvrdzujú, že ich pochybnosti o sebe sú správne, lebo všetci sa majú lepšie ako oni a vyzerajú lepšie ako oni. Deti, ktoré majú nízku sebaúctu, tak nadobúdajú presvedčenie, že sa im darí zle.

Lajky ovládajú naše správanie

Spomínaný prieskum Pew Research Center tiež odhalil, že 43 % tínedžerov pociťovalo tlak, aby uverejňovali iba obsah, na ktorom vyzerali dobre pred ostatnými a 37 % pociťovalo tlak uverejňovať obsah, ktorý získa veľa lajkov a komentárov.

Študentka Ema má 15 rokov a priznáva, že hoci si sama uvedomuje, ako ju oberá pozeranie na falošné šťastné fotografie priateľov na Instagrame o dobrú náladu, pozerá sa na ne znova a znova. Spomína, že v triede mali jedno dievča, ktoré trpelo poruchami príjmu potravy. Všetci to o nej vedeli. Ale keď si uverejňovala usmiate fotky z pláže na dovolenke, kde bola extrémne chudá, všetci jej ich lajkovali. Ema priznáva, že na ňu dokonca žiarlila a chcela byť ako ona. Vedela, že je chorá a potrebuje pomoc, no aj tak jej tieto fotografie lajkla. Uznáva, že systém lajkovania na sociálnych sieťach niekedy môže ľudí potlačiť zlým smerom. Podobne ako jej spolužiačku, kedy jej lajky potvrdili, že vyzerá fantasticky a povzbudili ju v tom, že robí dobrú prácu. Spolužiačkin stav bol nakoniec tak vážny, že skončila v nemocnici a musela podstúpiť liečenie.

Táto „tyrania lajkov“ môže významne ovládať životy mladých ľudí a viesť k viacerým negatívnym dôsledkom v správaní:

  • Deti sa už nebavia spontánne.

Plánujú svoje posty, obetujú veľa času foteniu a štylizovaniu sa do čo najlepšieho prostredia, pózy, len aby získali čo najviac lajkov. Bežne robia aj desiatky fotografií, kým vyberú jednu, ktorú zverejnia na sociálnej sieti.

  • Stále ich prenasleduje úzkosť.

Hodiny po zverejnení postov kontrolujú, ako na ich obsah zareagujú priatelia a verejnosť. Páčim sa im? Zaujal som dostatočne?

  • Prepadajú zlým pocitom.

Ak nezaujmú dostatočne, analyzujú, prečo sa to stalo, čo je na nich zlé a prepadajú negatívnym pocitom. Rýchlosť reakcií a neustále pripojenie tínedžerov online dokáže vygenerovať rýchlo nielen pocity eufórie, ale aj zúfalstva.

  • Stávajú sa závislými.

Potreba dostávať podporu zvonku a sýtiť si tak svoje neisté sebavedomie, sa môže zmeniť na posadnutosť.

  • Súťažia neférovo.

Na sociálnych sieťach to vyzerá ako súťaž, kto je najkrajší, najšťastnejší, najúspešnejší. Vo väčšine prípadov má však toto zobrazovanie reality ďaleko od skutočného života. Preto sa mladí učia podvádzať, používať filtre, meniť svoj výzor alebo vymýšľať príbehy, ktoré sa nestali, len aby zaujali.

Hoci sa môže zdať, že pre deti a tínedžerov majú sociálne siete viac negatív ako pozitív, je nemožné ich zo sveta dospievajúcich odstrániť. Ako rodičia sa môžeme preto zamerať hlavne na eliminovanie negatívnych dopadov, ktoré môžu mať. Ak chcete podporiť krehké sebavedomie vašich detí, pravidelne sa o ne zaujímajte, komunikujte s nimi a podporujte ich v tom, aby trávili dostatok času s priateľmi osobne a neboli neprimerane upnuté na to, čo sa odohráva v ich telefóne. V ceste za zdravým sebavedomím môžete klásť väčší dôraz na to, aby sa dieťa snažilo byť obľúbené za to, čo robí v reálnom živote a nie za pekné statusy na sociálnych sieťach.