Puberta a nové telo
Keď sa dieťa dostane do puberty, prechádza radou zásadných a nie vždy príjemných zmien, a veľká časť z nich sa týka tela. Ako dospelí sme si zvykli na pohodlnú skutočnosť, že vyzeráme dlhodobo viac-menej rovnako, a radi sme zabudli na to, aké mätúce bolo obdobie, keď sa naše telá menili. Človek v puberte sa musí rozlúčiť so svojím detským telom, ale aj so svojím detským vnímaním seba samého a učí sa fungovať s novým telom, ktoré zrazu vidí v zrkadle (Parsonsová, 2024). Tento proces samozrejme môže vyzerať rôzne, ale to, že je náročný, a na dospievajúceho kladie nemalé požiadavky, sa nedá poprieť.
Do tohto prirodzeného procesu, ktorý k dospievaniu patrí už celé tisícročia, sa ešte pridávajú ďalšie závažia, ktoré dospievajúci musia niesť. Jedným z nich je koncept ideálu krásy, teda presvedčenie, že ľudské telo by malo vyzerať nejako konkrétne (požiadavky sú často rozdelené podľa toho, či telo patrí mužovi alebo žene). K pocitu, že v zrkadle vidím nejaké nové telo sa tak môže pridať otázka, či je toto telo dosť dobré. Je dosť štíhle? Tak akurát svalnaté? A ak nie, čo s tým? Český prieskum (Kopecký et al., 2022) odhalil, že so svojím telom je nespokojných asi 29% českých dospievajúcich. Môžeme predpokladať, že na Slovensku by bolo toto číslo podobné.
Ukážte mi, ako mám vyzerať
V období puberty sa často stáva, že sa dospievajúci riadi najmä podľa vzorov, ktoré nachádza mimo domov, resp. mimo rodičov – je to zdravá súčasť jeho oddeľovania sa od rodiny a hľadania svojho vlastného životného nastavenia (Langmeier & Krejčířová, 2006). Preto, keď dospievajúci hľadá príklady toho, ako má vyzerať dosť pekné či dosť vyhovujúce telo, sa často obracia smerom von: pozerá sa na kamarátov či kamarátky rovnakého pohlavia, na známe celebrity a iné vzory, a keďže sociálne siete hrajú často významnú úlohu v životoch moderných dospievajúcich, aj na influencerov či influencerky alebo iné osoby, ktoré sa na sociálnych sieťach prezentujú. Hovoríme o takzvanej internalizácii ideálu krásy – dospievajúci akosi nasiakne konkrétnu podobu krásneho tela a s ňou sa potom porovnáva (napr. Mingoia et al., 2017). Je problematické a nebezpečné, že na sieťach bývajú telá vlastne zobrazované vždy veľmi podobne: zjednodušene, ženy sú štíhle a muži svalnatí (Kamkari, 2024; Mingoia et al., 2017). Telo dospievajúceho má tak iba jednu možnosť, ako vyzerať. Navyše, ženské telá bývajú na sieťach mimoriadne sexualizované a to môže vytvárať dojem, že hodnota dospievajúcich dievčat by mala byť založená najmä na ich vzhľade (Papageorgiou, Fisher, & Cross, 2022). Zdá sa, že častejšie používanie sociálnych sietí u adolescentov môže naozaj nejako súvisieť s nižším pocitom sebahodnoty (Hoxhaj et al., 2023).
Okrem toho sa na sociálnych sieťach často objavuje aj vyslovene nezdravý obsah, ktorý propaguje štíhle až podvýživené telá u dievčat, hyper-maskulínne telá u chlapcov, škodlivé diéty či až hladovanie, výrazné telesné úpravy, podozrivé potravinové doplnky a podobne. Spoločným menovateľom trendov ako napríklad slavic doll diet, skinny tok či pro ana blogy je fakt, že motivujú dospievajúcich, väčšinou dievčatá, k chudnutiu. Aj zdanlivo neškodný trend “what i eat in a day” propagovaný pod skratkou #WIEIAD, kde užívatelia ukazujú, čo všetko v daný deň zjedli, sa na niektorých účtoch vymkol spod kontroly a prezentoval nezdravé obmedzovanie jedla. Algoritmus sociálnych sietí navyše funguje tak, že človeku predkladá čoraz viac obsahu, ktorý ho v minulosti oslovil. Ak teda dospievajúci s neistým vzťahom k svojmu telu pár krát pozrie na podobný obsah, môže sa stať, že ním bude za chvíľu doslova obkľúčený. Nehovoriac o tom, že najviac “srdiečok” či prezdieľaní má vždy obsah, ktorý je v súlade s modernými trendmi – a to dospievajúcim, ktorí sami obsah vytvárajú a zároveň túžia po prijatí, vytvára len ďalší tlak na vlastný výzor. Približne 1 z 10 českých dospievajúcich používa pred zverejnením svojej fotky na sieťach filter na vyhladenie tváre (Kopecký et al., 2022). Ako to majú dospievajúci na Slovensku? Stretávajú sa na sieťach s ideálom krásy a vnímajú to sami ako nebezpečné?
Dospievajúci na Slovensku – online krásu vidíme, niektorí
Z realizovaných diskusných skupín (tzv. focus groups; pozn.: realizované v októbri 2025 v rámci spolupráce organizácie Chuť žiť s Nadáciou Orange v projekte Sebahodnota detí v digitálnom svete) predbežne vyplýva, že aj deti, ktoré nepoužívajú klasické sociálne siete ako Instagram alebo TikTok, sa už stretávajú s videami s beauty obsahom alebo z prostredia posilňovní. Zdá sa však, že sa na nich zväčša zatiaľ skôr zabávajú a nevnímajú (uvedomovane) tlak na seba či svoj výzor. To je iné v staršej vekovej kategórii 14 až 15 ročných dospievajúcich. V tejto skupine už niektoré z dievčat spontánne hovoria o negatívnom vplyve ideálu krásy na sociálnych sieťach – spomínajú napríklad pocity smútku či nedostatočnosti, ak teenagerky nespĺňajú nároky ideálu; ďalej taktiež tlak na výzor a s tým spojenú snahu podstúpiť zmeny vizáže alebo snahu schudnúť. Chlapci o podobných témach nehovoria, zrejme im algoritmy naozaj prezentujú rozdielny obsah. A je nutné dodať, že aj pre niektoré dievčatá akoby bola táto téma cudzia – možno sa ich algoritmická bublina na sieťach vyprofilovala nejako inak, alebo sa k tejto téme vyjadrovať nechceli.
Celkovo sa teda zdá, že časti dospievajúcich sa na sieťach môže pravidelne objavovať obsah, ktorý propaguje nezdravý životný štýl, ideál krásy (či už ženský alebo mužský), beauty trendy a obecne dokonalosť. Vieme, že tento obsah môže prispieť k zvnútorneniu ideálu krásy, ktorý je nedosiahnuteľný a tým spôsobovať u dospievajúcich ešte väčšie trápenie, než je v puberte bežné a očakávateľné. To sa deje bez ohľadu na to, či si tento proces dospievajúci uvedomuje alebo nie. Čo teda s tým? Ako im môžeme my, dospelí, pomôcť?
Spoločná výprava do bubliny algoritmu
Napriek tomu, že dospievajúci sa v puberte často obracajú na vzory mimo domov, stále platí, že rodinné prostredie je kľúčovým prostriedkom formovania detskej psychiky. Pevný a dobrý vzťah s rodičmi zrejme dokáže významne znížiť nebezpečný vplyv sociálnych sietí na vnímanie vlastného tela u dospievajúcich (De Vries et al., 2019). Rodičia taktiež nepriamo a často aj nevedome nastavujú pravidlá vzťahu k sebe a svojmu telu u svojich detí dlhodobo – napríklad tým, ako sa doma o výzore hovorí, či sa telá hodnotia, ako sa pristupuje k jedlu apod. Zvážte napríklad tieto dvojice a vyberte si, čo znie vhodnejšie:
- “Pozri na seba, ako v tomto tričku vyzeráš!” vs. “Je Ti to tričko pohodlné?”
- “Ten Pavol je strašné tintítko!” vs. “Videla som Pavla, nevieš, jak sa má?”
- “To si radšej nedám, nech nepriberiem…” vs. “Toto mi chutí, dám si ešte, ale tak, nech mi nie je ťažko.”
- “Nevieš ktorá herečka? Taká tá pribratá!” vs. “Nevieš ktorá herečka? Tá, čo hrala včera vo filme tú hlavnú!”
Je dôležité dostať do rodinného povedomia napríklad fakt, že telá nám neslúžia iba na to, aby nejako vyzerali, ale ich potrebujeme pre život, pohyb či realizáciu iných koníčkov (ide o koncept body-neutrality, akási alternatíva či doplnenie populárneho body-positivity trendu). Taktiež oceňovanie detí nielen za to, ako vyzerajú, ale aj aké sú alebo čo dokážu, je kľúčové pre to, aby nepodľahli presvedčeniu, že ich hodnota spočíva v ich tele. Keďže veľká časť prístupu k sebe funguje vo vývoji na napodobňovaní rodičov, môže byť užitočné aj zrevidovať svoj vlastný prístup k svojmu telu. Nemám o sebe hanlivé poznámky? Nezdôrazňujem príliš svoj vzhľad ako mimoriadne cennú hodnotu?
Ale čo tie sociálne siete? Ako našim deťom vysvetliť, ako škodlivo môžu pôsobiť? Často sa zdôrazňuje, že by sme mali ako dospelí naše deti hlavne poučiť o tom, ako sociálne siete fungujú. Je naozaj možné, že edukácia a taktiež aj rodičovská kontrola môže situácii prospieť – ukazuje sa, že používanie aplikácií na rodičovskú kontrolu súvisí s lepším psychickým stavom detí, pričom zrejme to takto funguje preto, že deti s rodičovskou kontrolou skrátka trávia na sieťach menej času (Fardouly et al., 2019). Avšak v istej fáze sa stane, že naše deti toho už o sieťach celkom veľa vedia. Skupina starších dospievajúcich (14-15 rokov) prišla s niekoľkými spôsobmi, ako sa môžu na sieťach chrániť a zdalo sa, že niektorí tieto spôsoby aj sami uplatňujú. Inšpirovať sa môžeme aj my:
- Je možné si vyberať, koho sledujem a koho nie – ak sa mi zdajú príspevky už príliš umelé či zamerané na výzor, môžem dať unfollow a týmto si sám/sama tvorím svoju FYP (“for-you-page”).
- Pripomínam si, že to, čo vidím na sieťach, nie je nutne realita. Môžem vidieť iba časť reality, prípadne upravené fotografie, či dokonca vyslovene klamstvá alebo AI produkty.
- Ak cítim, že je toho na mňa veľa – trávim na sieťach veľa času alebo je mi kvôli nim nejako horšie, môžem ich na čas prestať používať (digitálny detox).
Je dobrou správou, že sú dospievajúci na sieťach postupne viac a viac samostatní, ale neznamená to, že rodičia už v tomto veku musia stáť úplne bokom. Práve naopak. Mali by sme sa od začiatku snažiť stať sa pre svoje deti osobou, na ktorú sa môžu v prípade potreby obrátiť a to aj v téme sociálnych sietí. Zdá sa, že od takej osoby vyžadujú, aby bola pre ne dôveryhodná a aby bola v obraze. Dospievajúci už v tomto veku nehľadajú u rodičov poučenie, ale oporu. Preto by sme sa v rozhovoroch o sociálnych sieťach mali nechať našimi deťmi viesť. Ak nás pozývajú do svojej bubliny, a v mladšom veku to aj často robia, vojdime. Vypočujme si, aké video pozerali, nech sa nám to zdá akokoľvek trápne či nezrozumiteľné. Skúsme nehodnotiť obľúbenú influencerku ako príliš takú a onakú a skôr sa opýtajme, čo je pre naše dieťa na nej tak zaujímavé. Nechajme ich nech nás zoznámia s tým, čo na sieťach robia. Scrollujme spoločne! Rozprávajme sa, a pokojne aj mierne poučujme, ale omnoho viac počúvajme. Ak chceme ovplyvňovať fungovanie našich detí na sieťach, podporovať kritické vnímanie obsahu a tým zároveň znižovať potenciálny škodlivý vplyv internetovej dokonalosti, musíme sa vydať spoločne s nimi do bubliny ich algoritmov. Dúfajme, že nás vezmú so sebou. A potom im načúvajme.
Digitálny svet výrazne ovplyvňuje sebahodnotu dieťaťa a na riešenie tejto témy nemusíte byť sami. Odborníčky špecializované na témy porúch príjmu potravy, sebavnímania a problémy so stravovaním z Chuť žiť vám radi pomôžu na bezplatnej a anonymnej poradni: poradna@chutzit.sk.
Autorka:
Mgr. Daniela Halámková,
Ph.D. (psychologička, Chuť žiť)
Odkazy na použité zdroje
- De Vries, D. A., Vossen, H. G., & Van Der Kolk–Van Der Boom, P. (2019). Social media and body dissatisfaction: investigating the attenuating role of positive parent–adolescent relationships. Journal of Youth and Adolescence, 48(3), 527-536.
- Fardouly, J., Magson, N. R., Johnco, C. J., Oar, E. L., & Rapee, R. M. (2018). Parental control of the time preadolescents spend on social media: Links with preadolescents’ social media appearance comparisons and mental health. Journal of Youth and Adolescence, 47(7), 1456-1468.
- Hoxhaj, B., Xhani, D., Kapo, S., & Sinaj, E. (2023). The role of social media on self-image and self-esteem: A study on Albanian teenagers. Journal of Educational and Social Research, 13.
- Kamkari, N. A. (2025). The manosphere and men’s health: unpacking the links between online communities, body dysmorphia and erectile dysfunction. Journal of Men’s Health, 21(4), 123-125.
- Langmeier, J., & Krejčířová, D. (2006). Vývojová psychologie. Grada publishing a.s.
- Mingoia, J., Hutchinson, A. D., Wilson, C., & Gleaves, D. H. (2017). The relationship between social networking site use and the internalization of a thin ideal in females: A meta-analytic review. Frontiers in Psychology, 8,
- Papageorgiou, A., Fisher, C., & Cross, D. (2022). “Why don’t I look like her?” How adolescent girls view social media and its connection to body image. BMC Women’s Health, 22(1), 261.
- Parsonsová, M. (2024) Slasti a strasti dospívání. Revue pro Psychoanalytickou Psychoterapii a Psychoanalýzu 26:7-20.
