Starostlivosť o telo aj psychiku cez zdravé stravovanie, pohyb a odmietanie zlých návykov sa dnes spája do konceptu wellness, ktorý predstavuje určitú verziu zdravého životného štýlu. Ustymenko (2020) uvádza, že wellness kultúra je súborom hodnôt, noriem a praktík zameraných na udržiavanie fyzickej, psychickej a sociálnej pohody. V moderných spoločnostiach sa z nej stal ideál s prísľubom zdravia, mladosti a šťastného života. Veď kto by nechcel byť zdravý, krásny a spokojný, navyše keď stačí urobiť alebo si kúpiť “len tú jednu vec”? Problém však nastáva, keď sa mení zdravie na výkon a starostlivosť o seba na povinnosť. Digitálne technológie a siete premieňajú telo na objekt sledovania metrík (kalórie, kroky, spánok, váha…) a vytvárajú prostredie neustáleho porovnávania sa (Lupton 2016). Hranica medzi zdravou starostlivosťou o seba a nutkavou kontrolou svojho tela sa v takomto kontexte ľahko rozmaže. Wellness prestáva byť o vnútornom prežívaní rovnováhy a stáva sa výkonom – projektom, ktorý treba zdokonaľovať a prezentovať.
K tomuto posunu prispieva aj jazyk. Namiesto diét hovoríme o #cleaneating, namiesto chudnutia o detoxe a namiesto kontroly hmotnosti o #selfimproving. Na prvý pohľad ide o nové pozitívnejšie pojmy, v jadre však často nesú rovnako prísne pravidlá, hodnotenie tela aj úzkosti z vyčnievania a nedosahovania Práve na týchto miestach sa wellness kultúra nepozorovane prelína s pro-anorektickou logikou – nehovorí priamo o hladovaní, ale o “čistote”, “disciplíne” a “dokonalosti”.
S podobným úmyslom vznikol aj trend #fitspiration – ako zdravšia alternatíva k #thinspiration. Zatiaľ čo #thinspiration otvorene propaguje štíhlosť a chudnutie, častokrát aj za pomoci praktík podobným symptomatike porúch príjmu potravy (PPP), #fitspiration má ľudí inšpirovať k zdravšiemu životnému štýlu cez propagovanie cvičenia, zdravého stravovania a starostlivosti o seba. Realita je však zložitejšia – obsah na tejto “zdravšej alternatíve” často zobrazuje štíhle a vypracované telá ako nesporný znak zdravia a úspechu. Sledujúci si tak začína spájať obraz zdravia s konkrétnym telesným vzhľadom či dokonca hmotnosťou, čo je obraz, ktorý vôbec nezodpovedá realite. Výskumy (Tiggemann a Zaccardo, 2016; Blackburn a Hogg, 2024) zároveň ukazujú, že príspevky pod značkou #fitspiration vždy používajú na zobrazenie zdravia a wellness kultúry ten najaktuálnejší štandard krásy – najskôr to boli štíhle ženské postavy, neskôr štíhle a vypracované a potom postavy s úzkym pásom a širokými bokmi a zadkom (tzv. “slim-thicc” alebo BBL trend). Spoločným znakom teda je, že nech sa snažíme akokoľvek, ideálny obraz zdravia (a teda aj krásy) je nedosiahnuteľný bežnými praktikami (napr. na dosiahnutie BBL efektu sú často potrebné chirurgické zákroky) a predovšetkým neudržateľný, keďže sa stále mení. Tento trend sa v nemalej miere dotýka aj mužov a chlapcov, u ktorých sa čoraz častejšie objavuje nespokojnosť s vlastným telom orientovaná na svalnatosť. Dôsledkom týchto “ideálnych zobrazovaní” je zhoršené vnímanie vlastného sebaobrazu (body image), permanentné porovnávanie sa a pocit nedostatočnosti u všetkých sledujúcich, bez ohľadu na rod či pohlavie.
Algoritmy tento efekt ešte znásobujú. TikTok stránka “For You” nezobrazuje len sledované profily a príspevky. Servíruje nám podobný obsah ako ten, s ktorým sme nejako interagovali. Sledovanie, lajknutie či komentovanie s “nevinným” fit obsahom (napr. #GymTok, #FoodTok), môže už po pár dňoch prinášať príspevky s reštriktívnymi radami, extrémnymi výzvami či tzv. “what I eat in a day” videami, ktoré pomaly a nenápadne posúvajú normy toho, čo vnímame ako zdravé. Neúmyselne sa teda môžeme ocitnúť v prúde obsahu, ktorý normalizuje extrémnu kontrolu a trestá akékoľvek “odchýlky”.
Aj ortorektické obmedzenia a obsesie sa často interpretujú ako znaky tzv. “dobrej morálky”, zdravého úsudku a wellness, čiže pohody a dobrého prístupu k sebe a stravovaniu. Ortorexia je pritom označovaná za poruchu, ktorú nemožno diagnostikovať kvôli nedostatočnej zhode ohľadom hraníc medzi zdravými a patologickými návykmi. Influencerstvo zohráva významnú rolu pri normalizovaní “zdravého (narušeného) stravovania” (“clean (disordered) eating”). #cleaneating síce sľubuje lepší pocit a viac energie, no u časti mladých prerastá do ortorexie, t.j. posadnutosti “čistým” stravovaním. Turner a Lefevre (2017) robili prieskum medzi používateľstvom sociálnych sietí, ktoré sleduje účty zamerané na zdravé stravovanie a zistili, že vyššie používanie Instagramu bolo spojené s väčšou tendenciou k ortorexii, pričom kritériá pre ortorexiu spĺňalo až 49% ľudí v ich vzorke. Ortorexia zapadá do naratívu “food as madicine” (“jedlo ako liek”), ktorý vníma telo ako projekt, ktorý treba očistiť a zdokonaliť. V praxi však ide skôr o úzkostnú kontrolu.
Okrem týchto menej výrazných foriem, stále existujú aj pro-ana a pro-mia stránky. Sú to webové stránky, ktoré otvorene podporujú mentálnu anorexiu a mentálnu bulímiu a rovnako aj odpor voči liečbe z porúch príjmu potravy, tzv. “anti-recovery” prístup. Pro-ana komunity teda vytvárajú prostredie, ktoré pôsobí, že podporuje a ponúka pomoc tínedžerstvu s PPP, no v skutočnosti podporujú samotné PPP a majú vplyv na nezdravé stravovacie návyky vrátane obezity (Gale a kol., 2015; Hernández-Morante a kol., 2015; Blackburn a Hogg, 2024).
V prostredí, kde je telo meradlom úspechu sa zdravie stáva projektom, ktorý treba „plniť“. Neustále sledovanie tela (body surveillance), pocit, že ak nie som dokonalý/á, tak zlyhávam (appearance-based perfectionism) a gamifikácia (napr. lajk za každých 10 brušákov) prispievajú k vytváraniu aj udržiavaniu pocitov hanby, kontroly, napätia, nespokojnosti so sebou a v neposlednom rade aj k porovnávaniu sa. Výskumy (napr. Tiggemann & Zaccardo, 2018; Papageorgiou et al., 2022) ukazujú, že vystavenie idealizovaným obrazom tela a zdravia na sociálnych sieťach zvyšuje riziko úzkosti, depresie, porúch príjmu potravy a pocitu nedostatočnosti. Čím viac sa človek porovnáva s tým, čo vidí online, tým viac stráca kontakt s vlastným telom a jeho potrebami a sebahodnota je čoraz viac spájaná s výzorom, nie s prežívaním a vlastnými schopnosťami. Je dôležité rozlíšiť, že wellness orientované správanie (napr. záujem o zdravú stravu, pohyb či psychohygienu) je prospešné iba vtedy, ak vychádza z vnútornej motivácie a z rešpektu k telu. Ak sa však stane nástrojom kontroly alebo úniku pred úzkosťou, stráca svoj ochranný účinok.
Rodičia a učitelia zohrávajú v tomto prostredí kľúčovú úlohu. Môžu byť hlasom, ktorý pripomína, že telo nie je “úloha na splnenie”, ale priestor, v ktorom žijeme. Pomáha, keď s deťmi a tínedžerstvom hovoríme o tom, že zdravie má mnoho podôb – niekedy znamená pohyb a niekedy odpočinok, niekedy disciplínu a inokedy prijatie. V rozhovoroch o jedle či cvičení je dôležité všímať si jazyk, ktorý používame: slová ako „zakázané“, „hriešne“ či „nezdravé“ môžu nevedomky vytvárať pocit viny a hanby. Učiteľstvo môže svojim prístupom v škole podporiť kritické myslenie voči obsahu, ktorý deti denne konzumujú online – učiť ich čítať obrazy, chápať, že väčšina „dokonalých tiel“ je výsledkom úprav a filtrov, nie reality. Pomôcť mladým znamená ukazovať im, že zdravie nie je synonymom dokonalosti. Skutočná rovnováha nevzniká z kontroly, ale z porozumenia – z vedomia, že byť zdravý neznamená byť bez chýb, ale byť v kontakte so sebou.
Digitálny svet výrazne ovplyvňuje sebahodnotu dieťaťa a na riešenie tejto témy nemusíte byť sami. Odborníčky špecializované na témy porúch príjmu potravy, sebavnímania a problémy so stravovaním z Chuť žiť vám radi pomôžu na bezplatnej a anonymnej poradni: poradna@chutzit.sk.
Autorka: Mgr. Miroslava Takáčová,
Psychologička, Chuť žiť
