Väčšina dospievajúcich detí používa sociálne siete na dennej báze a naozaj ich technicky ovládajú lepšie ako ich rodičia. To však neznamená, že vždy aj rozumejú rizikám v rámci bezpečnosti na internete a možným psychologickým dopadom spojených s používaním sociálnych sietí. Úlohou nás dospelých nie je nutne porozumieť všetkým digitálnym trendom, ale chrániť deti pred rizikami na internete a viesť s nimi rešpektujúci dialóg s nastavením jasných hraníc a bezpečnostných pravidiel.
Ako sociálne siete fungujú?
Platformy sociálnych sietí umožňujú užívateľom vytvoriť si digitálny profil, kde si vytvárajú svoju online identitu. Sami rozhodujú o tom, aké osobné informácie o sebe zverejnia. Z týchto profilov následne zdieľajú obsah, ktorý chcú prezentovať verejne. Prepájajú sa s profilmi iných ľudí, či už sú to reálni priatelia, alebo rodina, ale aj s neznámymi ľuďmi, či vybranými komunitami. S nimi môžu následne interagovať cez “like”, zdieľania, či komentáre a osobné správy. Na tieto interakcie daná platforma odošle notifikáciu, čo podporuje užívateľa byť v strehu a núti ho častému pripojeniu sa k platforme. Ide o komplexné psychologické a sociologické mechanizmy, ktoré majú zásadný vplyv na správanie používateľov. Tieto platformy spolupracujú s odborníkmi na kognitívne procesy, aby udržali ich užívateľov čo najdlhšie v online prostredí (nekonečné scrollovanie). Umelá inteligencia na jednotlivých užívateľských profiloch vytvára algoritmy, ktoré sa snažia zacieliť pozornosť užívateľa podľa jeho preferencií. Ak si napríklad bude daný užívateľ vyhľadávať videá so zdravými receptami, začnú sa mu ponúkať automaticky “samé.” To znamená, že užívateľ sa dostane do tzv. “filtra bublín” – prostredia s opakujúcimi sa názormi alebo témami.
Vzhľadom na to, že deťom a dospievajúcim sa mozog ešte len vyvíja, je pre nich náročné kontrolovať čas strávený na sociálnych sieťach. Prefrontálna kôra je časť mozgu zodpovedná za exekutívne funkcie, ktoré majú okrem iného na starosti aj kontrolu impulzov a odhadovanie následkov nášho správania. Nachádza sa v čelovom (frontálnom) laloku a ten sa plne vyvinie až medzi 25.-30. rokom života (ako posledný), z čoho vyplýva, že pre deti je ešte náročnejšie odložiť telefón ako pre dospelého jedinca (Hansen, 2019). Lajky, komentáre a zdieľania stimulujú dopamínový systém, teda tzv. odmeňovací systém mozgu. Toto môže u detí bez dostatočnej sebakontroly viesť k nadmernému užívaniu sociálnych sietí, až závislostnému správaniu.
V teenagerskom veku je z psychosociálneho vývinu kľúčové nájsť si svoju identitu medzi rovesníkmi, cítiť sa prijatý a rešpektovaný. Táto potreba sa pretavuje aj do online prostredia, čo prináša viaceré riziká. Jednak je to tlak na dokonalosť, čo môže viesť k nerealistickým očakávaniam a následne nízkej sebaúcte. Zároveň sú deti vystavené riziku kyberšikany, ktorej následky sa pretavujú aj do offline života dieťaťa. Aj z týchto dôvodov si deti na internete vytvárajú viaceré profily a teda rôzne identity, s ktorými môžu experimentovať. Často ich rodičia netušia o týchto viacerých identitách a tak nemajú nad nimi kontrolu.
Je dôležité podotknúť, že sociálne siete nie sú iba zdrojom rizika, ale prinášajú deťom aj množstvo pozitívnych príležitostí. Predstavujú priestor na spájanie sa s rovesníkmi, rozširovanie si kontaktov v jednotlivých záujmových oblastiach, tiež vyjadrovanie sa cez iné ako verbálne kanály, čo môže byť obzvlášť užitočné u introvertnejšich detí, ktoré sa cítia v offline svete osamelo. Sociálne siete ďalej poskytujú prístup k obohacujúcim informáciám, inšpiratívnym nápadom, kde deti môžu objavovať nové zručnosti, či rozvíjať svoju kreativitu. Pre mnohé deti ide aj o dôležitý nástroj sebavyjadrenia (cez audiovizuálnu tvorbu, či texty k príspevkom).
Ako teda komunikovať s deťmi o sociálnych sieťach? Dôležitá je otvorená a empatická komunikácia bez obviňovania a kritiky. Zaujímame sa o obsah, ktorý dieťa sleduje, vnímame jeho pohľady, názory a zároveň edukujeme o bezpečnosti na internete:
- Vysvetľujeme, prečo nie je vhodné verejne zdieľať svoje osobné údaje.
- Trváme na tom, že nikdy nikomu nezasielame intímne fotografie aj keď ich od nás žiada. Prieskumy (Pew research center, 2022) uvádzajú, že 1 z 10 amerických teenagerov má osobnú skúsenosť s nedobrovoľným zverejnením ich intímnych fotografií.
- Odporúčame im vytvoriť si silné heslo, ideálne s dvojfaktorovým overovaním.
- Učíme ich, ako rozpoznať riziká manipulácie, kyberšikany a v prípade, že sa stanú ich obeťou, podporíme ich k vyhľadaniu včasnej pomoci.
- Vysvetľujeme, ako fungujú algoritmy a ako skresľujú náš pohľad na realitu, venujeme sa kritickému mysleniu aj v online svete.
- Čo najviac ich podporujeme v offline aktivitách a offline vzťahoch, resp. v kombinácii s časom online.
- Vysvetľujeme, že všetko, čo raz zverejnia je možné v budúcnosti vyhľadať aj napriek tomu, že si to zo svojho profilu vymažú.
Sociálne siete ponúkajú deťom možnosti pre sebavyjadrenie, komunikáciu, učenie sa, či kreatívnu tvorbu. Súčasne však predstavujú riziká spojené s ohrozením ich súkromia. Vzájomné porozumenie detí a rodičov v tomto novodobom fenoméne, akým sú sociálne siete, umožňuje obom stranám viesť rešpektujúci dialóg, budovať dôveru a spoločne nachádzať spôsoby, ako bezpečne fungovať v digitálnom svete. Napríklad namiesto komentárov “Zas držíš ten mobil, čo tam nonstop riešiš?!” môžeme pokladať otvorené otázky: “Aký príspevok ťa dnes zaujal? S kým si si dnes písal?” Taktiež sa môžeme s dieťaťom podeliť o vlastné skúsenosti na sociálnej sieti. Môžeme si porovnať, napr. svoj instagram, aby dieťa vnímalo, čo sa zobrazuje nám a čo jemu. Na tomto si vieme vysvetliť, ako fungujú algoritmy. Taktiež sa odporúča spoločné nastavenie pravidiel, ako napríklad žiadny telefón pri jedení. Toto pravidlo platí pre všetkých, nie je to len rozkaz dieťaťu.
Digitálny svet výrazne ovplyvňuje sebahodnotu dieťaťa a na riešenie tejto témy nemusíte byť sami. Odborníčky špecializované na témy porúch príjmu potravy, sebavnímania a problémy so stravovaním z Chuť žiť vám radi pomôžu na bezplatnej a anonymnej poradni: poradna@chutzit.sk.
Autorka: Mgr. Petra Šteinecker,
liečebná pedagogička
