Keď sa hovorí o tlaku na vzhľad na sociálnych sieťach, väčšina z nás si predstaví dievčatá. Hovoríme o filtroch, štíhlosti či nereálnych ideáloch krásy. Oveľa menej sa však rozpráva o tom, že podobný tlak dnes zažívajú aj chlapci – len má inú podobu.
Namiesto túžby byť štíhlejší sa objavuje potreba byť väčší, svalnatejší, vyšší a „dostatočne mužný“. Sociálne siete zaplavujú videá z posilňovní, rady o naberaní svalov, testosteróne, proteínoch či návody na to, ako získať výraznejšiu čeľusť alebo pôsobiť dominantnejšie. Objavujú sa pojmy ako „alpha“, „sigma“, „high value male“, „mogging“ či „sexual market value“. Mnohým rodičom alebo učiteľom tieto výrazy nič nehovoria. Pre mnohých dospievajúcich sú však bežnou súčasťou online sveta.
Na prvý pohľad môže tento obsah pôsobiť ako motivácia k športu alebo zdravému životnému štýlu. Algoritmy sociálnych sietí však veľmi rýchlo rozpoznajú, pri akom obsahu sa mladý človek zastaví, a začnú mu ponúkať ďalšie videá s podobnou tematikou. Chlapec pritom nemusí cielene vyhľadávať poruchy príjmu potravy, steroidy ani svalovú dysmorfiu (bigorexiu). Stačí, že ho zaujme niekoľko videí o cvičení alebo premene tela. Postupne sa jeho digitálny svet môže zaplniť obsahom, ktorý posilňuje presvedčenie, že hodnota muža závisí od jeho vzhľadu, svalov alebo fyzickej výkonnosti.
Keď sa ideál mužského tela presťahoval na sociálne siete
Dlhé roky sa o tlaku na vzhľad hovorilo najmä v súvislosti s dievčatami a ženami. V posledných rokoch však výskumy čoraz častejšie upozorňujú, že podobnému tlaku čelia aj chlapci a mladí muži, pričom obsah zameraný na svalnatosť na sociálnych sieťach súvisí s vyššou nespokojnosťou s telom, internalizáciou ideálu svalnatosti a vyšším rizikom rizikového správania.
Rozdiel je najmä v tom, ako tento tlak vyzerá.
Kým dievčatá boli často vystavené ideálu štíhlosti, chlapci sú čoraz viac konfrontovaní s ideálom extrémnej svalnatosti, výšky, dominancie a fyzickej dokonalosti. Ideálny muž má byť vysoký, široký v ramenách, s nízkym percentom telesného tuku, výraznou čeľusťou, symetrickou tvárou a neustále pripravený podávať výkon.
Ak sa dievčatá celé roky porovnávali s modelkami z tituliek časopisov, dnešní chlapci sa často porovnávajú s algoritmom, ktorý im denne ukazuje stovky dokonale vyrysovaných tiel.
Opakované vystavenie takémuto obsahu môže postupne skresľovať predstavu o tom, ako vyzerá „bežné“ mužské telo. Extrémne svalnatá postava sa môže začať javiť ako norma, nie ako výnimka. Ak potom mladý človek tomuto ideálu nezodpovedá, môže nadobudnúť pocit, že zaostáva alebo nie je dostatočne atraktívny.
GymTok: keď sa motivácia začne meniť na posadnutosť
Posilňovanie, šport či záujem o zdravý životný štýl nie sú problémom. Pravidelný pohyb prináša množstvo benefitov pre fyzické aj psychické zdravie. Problém vzniká vtedy, keď sa z pohybu stane podmienka vlastnej hodnoty.
Bežnou súčasťou GymTok obsahu sú aj fázy naberania svalovej hmoty (bulking) a následného rysovania (cutting), často spojené s prísne kontrolovaným stravovaním. Hoci nejde o nezdravé stratégie, ich idealizácia na sociálnych sieťach môže u niektorých mladých ľudí podporovať vznik rigidných pravidiel okolo jedla a zhoršovať vzťah k vlastnému telu.
Pojem GymTok označuje fitness obsah na sociálnych sieťach, ktorý často prezentuje disciplínu, tvrdosť a neustále sebazlepšovanie ako najvyššie hodnoty. Objavujú sa slogany ako „no days off“, „pain is weakness leaving the body“ alebo „nobody cares, work harder“.
Pre mnohých mladých mužov sa tak postupne vytvára presvedčenie, že oddych je slabosť, hlad je disciplína a bolesť dôkaz odhodlania.
Niektorí začínajú pociťovať úzkosť pri vynechaní tréningu, obavy z jedla, ktoré nezodpovedá ich plánu, alebo pocit viny po dni bez pohybu.
Na prvý pohľad to môže vyzerať ako motivácia a disciplína. V skutočnosti však môže signalizovať začiatok narušeného vzťahu k telu, jedlu a pohybu. Ak sa tieto vzorce postupne prehlbujú, môžu u niektorých mladých ľudí zvyšovať riziko rozvoja porúch príjmu potravy, svalovej dysmorfie alebo kompulzívneho cvičenia.
Čo je looksmaxxing?
Jedným z najrýchlejšie rastúcich trendov medzi mladými mužmi je fenomén nazývaný „looksmaxxing“. Ide o presvedčenie, že mužská hodnota závisí od vzhľadu a že vzhľad možno systematicky optimalizovať a zlepšovať.
V online komunitách sa často hovorí aj o „softmaxxingu“ a „hardmaxxingu“.
- Softmaxxing zahŕňa aktivity, ktoré môžu na prvý pohľad pôsobiť úplne bežne napríklad takú starostlivosť o pleť, úpravu účesu, pravidelné cvičenie, úpravu jedálnička či zmenu štýlu obliekania. Samotné tieto aktivity sú prirodzenou súčasťou starostlivosti o seba a zdravého životného štýlu. V rámci filozofie looksmaxxingu však často nie sú prezentované ako forma sebastarostlivosti, ale ako povinnosť alebo nevyhnutná cesta k vyššej spoločenskej hodnote, úspechu či atraktivite.
- Hardmaxxing zahŕňa oveľa extrémnejšie postupy ako steroidy, rastový hormón, plastické operácie, výplne tváre či chirurgické úpravy čeľuste alebo nosa.
Niektoré komunity dokonca propagujú nebezpečné praktiky ako „bonesmashing“, teda opakované údery do tváre s cieľom vytvoriť výraznejšie črty.
Spoločným menovateľom všetkých týchto stratégií je jedna myšlienka: Ak sa dostatočne snažíš, môžeš sa stať hodnotnejším človekom. Takéto uvažovanie môže viesť k tomu, že fyzický vzhľad sa stáva hlavným meradlom sebahodnoty.
Nový slovník mužskej neistoty
S rastúcou popularitou looksmaxxingu a ďalších online komunít zameraných na vzhľad a mužskú identitu sa čoraz častejšie stretávame aj s novým slovníkom pojmov.
Pojmy ako „alpha male“, „high value male“, „Chad“, „sigma male“ alebo „mogging“ sa dnes objavujú v miliónoch videí a príspevkov. Ich spoločným základom je predstava, že mužov možno zoradiť podľa atraktivity, úspechu a spoločenského postavenia. Niektoré komunity hovoria dokonca o tzv. „sexual market value“ teda o akejsi trhovej hodnote človeka na základe jeho vzhľadu.
Pre mladých ľudí, ktorí si ešte len budujú identitu, môže byť takéto vnímanie sveta mimoriadne zraňujúce. Sebahodnota sa mení na číslo. Tvár sa mení na projekt. A človek sa postupne začína vnímať ako niečo, čo treba neustále opravovať a optimalizovať.
PPP sa týkajú aj mužov
Keď sa povie porucha príjmu potravy (PPP), mnohí si stále predstavia dievča, ktoré sa snaží schudnúť. U chlapcov a mužov však môžu mať tieto ťažkosti odlišnú podobu a často sa spájajú skôr s túžbou po väčšej svalnatosti, sile či kontrole nad vlastným telom než so snahou byť čo najštíhlejší.
Môže sa prejavovať obsesívnym sledovaním bielkovín, úzkosťou pri vynechaní jedla, strachom zo straty svalovej hmoty alebo potrebou neustále naberať ďalšie kilogramy svalov.
Niektorí mladí muži sa vyhýbajú spoločenským aktivitám, pretože nezapadajú do ich stravovacieho režimu. Iní zažívajú výraznú úzkosť alebo pocit viny pri dni bez tréningu alebo po jedle, ktoré nezodpovedá ich plánu. Mnohí pritom svoje správanie nevnímajú ako problém, ale ako dôkaz disciplíny a zdravého životného štýlu.
Takéto prežívanie môže u niektorých mladých mužov prerásť do svalovej dysmorfie – často označovanej aj ako bigorexia, pri ktorej človek napriek výraznej svalnatosti prežíva presvedčenie, že je príliš malý, slabý alebo nedostatočne svalnatý.
Podobne ako pri iných poruchách príjmu potravy, ani tu nejde iba o telo. Ide o vzťah k sebe samému.
Proteínová kultúra a normalizácia steroidov
V online fitness prostredí sa čoraz výraznejšie presadzuje tzv. proteínová kultúra, ktorá kladie dôraz na vysoký príjem bielkovín, výživové doplnky a neustálu optimalizáciu stravy s cieľom budovať svalovú hmotu a zlepšovať fyzický výkon. Na sociálnych sieťach býva tento prístup často prezentovaný ako nevyhnutná súčasť úspechu, disciplíny či „správnej mužnosti“.
Samotný vyšší príjem bielkovín ani výživové doplnky pritom nie sú problémom. Riziko vzniká vtedy, keď sa z nich stáva podmienka vlastnej hodnoty alebo keď mladý človek nadobudne presvedčenie, že bez dokonale nastaveného jedálnička, suplementácie či neustálej kontroly stravy nikdy nebude „dosť dobrý“.
Na sociálnych sieťach možno zároveň čoraz častejšie pozorovať prezentovanie užívania anabolických steroidov ako bežnej alebo akceptovateľnej súčasti cesty k extrémnej svalnatosti. Mladí muži sa pritom často porovnávajú s telami, ktoré boli vytvorené aj za pomoci zakázaných látok, no navonok sú prezentované ako výsledok disciplíny a tvrdej práce. Môžu tak nadobudnúť pocit, že podobnú postavu prirodzenou cestou nikdy nedosiahnu, a preto siahajú po anabolických steroidoch alebo iných rizikových látkach.
V takomto prostredí sa hranica medzi zdravým športom, starostlivosťou o telo a sebapoškodzujúcim správaním môže postupne rozmazávať.
Prečo sa o tom u chlapcov hovorí menej?
Dievčatá môžu povedať: „Necítim sa dobre vo svojom tele”. U chlapcov častejšie počujeme: „Musím ešte viac makať.“ alebo „Musím ešte nabrať.“ alebo: „Ešte nie som dosť veľký.“ Práve preto zostávajú problémy chlapcov často nepovšimnuté. Nespokojnosť s telom sa môže skrývať za disciplínou. Úzkosť za motiváciou. Porucha príjmu potravy za športovým výkonom.
Mnohí chlapci navyše vyrastajú v prostredí, kde je otvorené rozprávanie o neistote, emóciách alebo zraniteľnosti spájané so slabosťou. Svoje ťažkosti preto častejšie skrývajú alebo ich interpretujú ako nedostatok disciplíny či výkonu. Výsledkom je, že o svojich obavách hovoria menej často a pomoc vyhľadávajú neskôr.
Aj preto môžu byť poruchy príjmu potravy a narušené vnímanie vlastného tela u chlapcov rozpoznané neskôr ako u dievčat, hoci ich psychické dôsledky môžu byť rovnako závažné.
Čo si môžu všimnúť rodičia a učitelia?
Jednotlivé prejavy nemusia hneď znamenať poruchu príjmu potravy alebo inú psychickú ťažkosť. Ak sa však objavujú opakovane, pretrvávajú dlhší čas alebo výrazne zasahujú do každodenného života, môžu byť signálom, že mladý človek potrebuje podporu.
Medzi varovné signály patria napríklad:
- obsesívne sledovanie príjmu bielkovín, kalórií alebo zloženia jedál,
- výrazná úzkosť pri zmene jedálnička alebo vynechaní tréningu,
- vyhýbanie sa spoločným jedlám či spoločenským aktivitám, ktoré narúšajú tréningový alebo stravovací režim,
- potreba cvičiť aj napriek únave, chorobe alebo zraneniu,
- niekoľkohodinové tréningy bez dostatočného oddychu,
- pretrvávajúca nespokojnosť s vlastným telom napriek objektívne dobrej fyzickej kondícii alebo svalnatosti,
- časté porovnávanie sa s influencermi alebo fitness obsahom na sociálnych sieťach,
- izolácia od kamarátov a rodiny,
- výrazné zmeny nálady, podráždenosť alebo pocity viny po vynechaní tréningu či odchýlení sa od jedálnička.
Samotný záujem o šport, zdravú výživu alebo doplnky výživy nie je problém. Dôležité je všímať si, či sa šport, vzhľad alebo stravovanie nestávajú hlavným zdrojom sebahodnoty a či nezačínajú negatívne ovplyvňovať psychické zdravie, vzťahy alebo bežné fungovanie mladého človeka.
Chlapci nehľadajú iba svaly
Možno najdôležitejšou otázkou nie je, prečo chcú mladí muži väčšie svaly alebo výraznejšiu čeľusť. Možno je dôležitejšie pýtať sa, čo prostredníctvom nich vlastne hľadajú.
Mnohí mladí muži nehľadajú len atraktivitu alebo svalnatejšie telo. Hľadajú prijatie, pocit, že niekam patria, istotu a odpoveď na otázku, čo vlastne znamená byť mužom. Ak chceme mladým mužom pomôcť odolávať tlaku online prostredia, nestačí ich učiť rozpoznávať manipulatívny obsah alebo algoritmy sociálnych sietí. Potrebujú zároveň počuť, že ich hodnota nikdy nezačína ani nekončí pri veľkosti bicepsu, počte tehličiek na bruchu alebo tvare ich čeľuste. Ich hodnota existuje dávno predtým, než ju začne hodnotiť internet.
Digitálny svet výrazne ovplyvňuje sebahodnotu dieťaťa a na riešenie tejto témy nemusíte byť sami. Odborníčky špecializované na témy porúch príjmu potravy, sebavnímania a problémy so stravovaním z Chuť žiť vám radi pomôžu na bezplatnej a anonymnej poradni: poradna@chutzit.sk.
Autorka:
Ing. Tatiana Kyseľová
(nutričná špecialistka, Chuť žiť)
Použité zdroje
Bickham, C., Ramirez-Gonzalez, B., Chu, M. D., Lerman, K., & Ferrara, E. (2025). EDTok: A Dataset for Eating Disorder Content on TikTok.
Beos, N., Kemps, E., & Prichard, I. (2025). Relationships Between Social Media, Body Image, Physical Activity, and Anabolic-Androgenic Steroid Use in Men: A Systematic Review. Psychology of Men & Masculinities, 26(1), 105–128.
DeLuca, A. N. (2025). Why „Looksmaxxing“ Is Putting Teen Boys at Risk. Parents.
Bound-Alberti, F. (2026). Face Value: Why Looksmaxxing Is More Than Mewing and Mirrors. TIME.
Relationships between social media, body image, physical activity, and anabolic-androgenic steroid use in men: A systematic review. Psychology of Men & Masculinities (2025).
Young Men’s Health in a Digital World. Movember Institute of Men’s Health (2025).
