Porno a iné závislosti na internete. Ako môžu poznačiť deti?

Ktoré online aktivity sú tie najnebezpečnejšie a môžu spôsobiť závislosť?

Odborníci tvrdia, že závislosť na internete či závislosť na mobile neexistuje. Nadmerný čas, ktorý trávime pred obrazovkami, majú na svedomí konkrétne aktivity, služby alebo aplikácie, ktoré online využívame. Ktoré sú tie najnebezpečnejšie a môžu spôsobiť závislosť?

Zdroj: Orange

Rodičia si môžu myslieť, že deti sa vo svojej izbe len ticho hrajú hry alebo četujú s kamarátmi, ale virtuálny svet, do ktorého sa na hodiny ponorili, vôbec nemusí byť neškodný. Závislostiam, ktoré súvisia s online aktivitami, môžu prepadnúť deti aj tínedžeri. Profesor psychológie Mark D. Griffiths sa dlhodobo venuje skúmaniu digitálnych technológií a ich dopadu na ľudskú psychiku a správanie. Definoval 5 základných typov závislostí, s ktorými sa môžeme stretnúť na internete.

1. Závislosť od virtuálneho sexu

„Rodičia často zabúdajú, že akonáhle dieťaťu dajú vlastný mobil, dávajú mu vstupenku do sveta dospelých so všetkým, čo k nemu patrí. Mali by počítať s tým, že za krátku dobu sa ich dieťa stretne aj s pornografiou,“ upozorňuje psychológ Michal Božík z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie. Hovorí, že rodiča zvyčajne žijú v predstave, že sex je pre deti aktuálnou témou približne v  poslednom ročníku základnej školy. Prax ale potvrdzuje, že dnes sa s pornografiou stretávajú už deväťroční. „Je to veľmi skoro a je jasné, že nevedia, ako to, čo videli, spracovať. Niektoré deti to vydesí, cítia sa previnilo a povedia o tom rodičom. Iné sa k takémuto obsahu môžu vracať zo zvedavosti opakovane a bez povšimnutia dospelých.“  

Psychológ Michal Božík si zároveň myslí, že stretnutie s virtuálnym sexuálnym obsahom by nemuselo byť nevyhnutne iba zlou skúsenosťou, nakoľko deti sa v dnešnej dobe nemajú kde dozvedieť prvé informácie, ktoré by chceli o tejto téme vedieť. Rodičia i učitelia sa takejto komunikácii zvyčajne vyhýbajú, v rovesníckych skupinách sú informácie skreslené, a tak je prirodzené, že hľadajú na internete. „Problémom je, na aký sexuálny obsah na internete natrafia. Pornografia často zobrazuje extrémne formy sexuálneho správania či sexuálne násilie. Deti z toho nedokážu pochopiť, že reálny sex takto nevyzerá,“ upozorňuje psychológ. V sexuálnych videách sa bežne môžu stretnúť so škrtením, fackami, bičovaním, slovným urážaním, dokonca aj so znásilnením. „Bez následných diskusií s dospelými tomu čelia úplne samy a môže to zanechať rôzne stopy na formovaní ich predstavy o zdravom sexuálnom živote i vnímaní vlastného tela.“

Nadmerné sledovanie porna môže ovplyvniť aj záujem o reálnych partnerov. Ak si často ventilujú sexuálne napätie pri obrazovke, nemajú prirodzene potrebu hľadať si partnerov a spoznávať sa, ako to je ich veku primerané. V reálnom živote musia vynaložiť nemalé úsilie, aby sa ocitli v spoločnosti nahého človeka, online to dostanú okamžite a bez námahy.

Čo sa deje v mozgu pri sledovaní porna a prečo sa na ňom možno stať závislým?

Pri sledovaní porna sa uvoľňuje v mozgu väčšie množstvo dopamínu, ktorý vyvoláva príjemné pocity. Závislosť sa začína v momente, kedy mozog začína potrebovať väčšie dávky dopamínu, lebo prestáva naň byť citlivý. „Častým sledovaním pornografie človek otupieva a jemné erotické podnety mu prestávajú stačiť. Časom to môže dospieť k tomu, že reaguje len na extrémy alebo má problém so vzrušivosťou úplne,“ vysvetľuje Božík. Takáto závislosť dokáže významne zasiahnuť do budúcich partnerských vzťahov dospievajúcich či neskôr dospelých ľudí a viesť až k tomu, že si nedokážu vybudovať a udržať zdravý intímny vzťah.

2. Závislosť od kyber-vzťahov a online komunikácie

V prípade závislosti na kyber-vzťahoch sa pre deti a dospievajúcich stávajú online vzťahy dôležitejšie ako tie v reálnom živote. Trávia veľa času nadväzovaním vzťahov cez sociálne siete či zoznamky, četujú, sms-kujú a svet v online priestore je pre nich podstatnejší ako priatelia či rodina. „Najväčší negatívny dopad je v tom, že ich vzťahy nie sú vyvážené. Deti nezískavajú reálnu skúsenosť s komunikáciou a nadväzovaním vzťahov,“ hovorí Michal Božík.

Závislé deti a dospievajúci každú chvíľu kontrolujú svoj mobil, či im niekto nepíše, vylepšujú si svoje profily na sociálnych sieťach, zdieľajú podrobnosti o svojom živote, fotografie, chcú byť vo virtuálnom svete jednoducho dokonalí. Keď prežívajú ťažké chvíle, hľadajú pomoc online a nie u svojich najbližších. „Najväčšie riziko je v tom, že takéto ich správanie bráni akejkoľvek ďalšej socializácii, majú len online priateľov a mimo obrazoviek sa s nikým nestretávajú,“ vysvetľuje psychológ.

Ako ďalšie riziko závislosti na kyber-vzťahoch vidí v tom, že nemajú potrebnú mieru sebaregulácie, kedy si dať prestávku od ľudí. Keďže je online všetko nepretržite prístupné, majú potrebu na všetko okamžite reagovať. Tínedžeri dokážu prečetovať aj celú noc. To má dopad na kvalitu ich spánku aj duševné zdravie.

Psychológ vidí ako možný dôsledok tejto závislosti aj osamelosť v dospelosti. „Čoraz častejšie môžeme vidieť, že ľudia nie sú schopní nadviazať reálne vzťahy, a to nielen kamarátske, ale aj partnerské. V reálnom svete sú vzťahy náročnejšie. Musíte reagovať nielen na slová, ale aj na mimiku a gestá. Keď s človekom komunikujete online, môžete sa kedykoľvek zatváriť, že ste neviditeľní, utiecť od komunikácie a neodpovedať. V reálnom svete sa to ale nedá bez následkov. Komunikácia zoči voči si vyžaduje veľa tréningu, aby sme v nej boli dobrí a dokázali citlivo reagovať na partnera.“

Zdroj: Orange

3. Závislosť od počítačových hier

Napriek prevládajúcim obavám rodičov, hranie počítačových hier má, bezpochyby, pre dnešné deti mnohé benefity. Bolo by nesprávne zakazovať im ich úplne. Hlavne chlapci, ale aj mnohé dievčatá, touto cestou získavajú nové priateľstvá, upevňujú existujúce, zlepšujú si svoje schopnosti riešiť problémy, svoju kreativitu či kapacitu pamäti. Zvyšujú si sebadôveru a zažívajú pri hraní mnoho uspokojenia. Ale aj napriek toľkým pozitívam môžu za určitých okolností dospieť k závislosti. Preto je dôležité vnímať viaceré príznaky, ktoré nám napovedia, či dieťa nezačína mať problém.

Príznaky závislosti na počítačových hrách

Závislosť na počítačových hrách bola ako jediná z internetových závislostí oficiálne uznaná ako diagnóza a bola zaradená do Medzinárodného zoznamu chorôb. Toto sú diagnostické kritériá závislosti, ktoré musí závislý človek spĺňať najmenej v piatich bodoch:

  1. zaujatie online/offline hraním (t. j. zaujatie);
  2. pociťovanie nepríjemných symptómov pri prerušení hry (t. j. abstinencia);
  3. potreba tráviť čoraz viac času hraním hier (t. j. tolerancia);
  4. neúspešné pokusy o kontrolu účasti v hrách (t. j. strata kontroly);
  5. strata záujmu o predchádzajúce koníčky a zábavu v dôsledku a s výnimkou hier (t. j. vzdať sa iných aktivít);
  6. pokračujúce nadmerné používanie hier napriek znalostiam o psychosociálnych problémoch (t. j. pokračovanie);
  7. klamanie rodinných príslušníkov, terapeutov alebo iných, pokiaľ ide o množstvo hier (t. j. klamanie);
  8. používanie hier na únik alebo zmiernenie negatívnych nálad (t. j. útek);
  9. ohrozenie alebo strata významného vzťahu, zamestnania, vzdelávania alebo kariérnej príležitosti z dôvodu účasti na hrách (t. j. negatívne dôsledky)

Psychológ Michal Božík upozorňuje, že často označujeme pojmom „závislý“ aj správanie, ktoré také nie je. Tvrdí, že hoci dieťa môže hraním hier tráviť v našich očiach priveľa času, rozhodujúce je to, či dokáže svoje správanie v prípade potreby zmeniť. Akonáhle má menej voľného času, tak sa hrania dokáže bez problémov vzdať a plniť si svoje povinnosti. Pokiaľ by išlo reálne o závislosť, nedokázalo by kontrolovať svoje správanie aj napriek negatívnym dôsledkom. Potrebovalo by hrať stále viac a viac, aby zažívalo pozitívne pocity.

Prečo možno prepadnúť závislosti na hraní hier?

„Centrum odmeny v mozgu uvoľňuje dopamín ako odpoveď na príjemný zážitok alebo silné vzrušenie. Ak človek pri hraní videohier zažije nadmerné vzrušenie, mozog si túto aktivitu spojí s dopamínom. Človek má potom silnú túžbu vyhľadávať to isté potešenie znova a znova,“ vysvetľuje psychológ. Dopamín je silný neurotransmiter v mozgu. Pomáha udržiavať záujem a pozornosť ľudí, a preto je ťažké odtrhnúť sa od prebiehajúcej aktivity.

Nebezpečenstvom je aj samotný dizajn hier. Hry bývajú navrhnuté tak, že každá úroveň je komplikovanejšia a komplexnejšia ako predchádzajúca. To ženie hráčov dosiahnuť určité méty, aby mohli v hre napredovať. Božík za rizikové vo vzťahu k závislosti pokladá hlavne hry, v ktorých možno zažiť čo najviac interakcií, hrá ich zväčša s tými istými spoluhráčmi a svet týchto hier existuje, aj keď sa dieťa z hry odpojí.

Psychológ upozorňuje aj na to, že vždy treba skúmať aj dôvod, prečo dieťa začína tráviť priveľa času s počítačovými hrami. Občas sa deti môžu utiekať prehnane do sveta hier aj preto, lebo v reálnom svete nenachádzajú pochopenie. „Môžu byť napríklad šikanované a rodičia o tom nevedia. Vo virtuálnom svete ich môžu spoluhráči chápať a cítia sa tam bezpečne. Ak im počítačové hry zakážu, tak namiesto vyriešenia ich skutočného problému riešia domnelú závislosť, ktorá je ale iba symptómom iného problému a odstrihnú ich od jediného zvládacieho mechanizmu, ktorým dokážu riešiť svoje šikanovanie. Takto môžu spôsobiť viac škody ako úžitku.“ 

4. Závislosť od online gamblingu, nakupovania a online obchodovania

So závislosťou na gamblingu či nakupovaní online sa stretneme u detí a dospievajúcich skôr výnimočne, lebo na to potrebujú financie, ale za určitých okolností k tomu dôjsť môže. A hoci sa do hazardných hier môžu zapojiť len dospelí nad 18 rokov, pri online možnostiach tínedžeri jednoducho zakliknú, že túto vekovú hranicu spĺňajú a ocitnú sa v kolotoči tipovania a stávkovania. Vyhrať milión za stavených 5 eur môže znieť lákavo. O mizernej pravdepodobnosti, ktorá s výhrou súvisí, už dospievajúci veľa netušia, a tak to skúšajú znova a znova. Hlavne pre tínedžerov, ktorí prežívajú ťažké časy doma alebo v škole, môže byť tipovanie zábavným, no neužitočným spôsobom, ako sa vyrovnať s nudou alebo ako môžu uniknúť od stresu či iných problémov. Varovnými signálmi pre rodičov, že dieťa má dočinenia s týmto typom závislosti, môže byť v porovnaní s inými online závislosťami napríklad to, že v domácnosti chýbajú cennosti alebo peniaze, dieťa má nezvyčajné poplatky na kreditnej karte, náhle sa začne zaujímať o šport, skóre a výsledky zápasov. Hazardným hrám zväčša prepadajú chlapci, dievčatá sa skôr môžu nechať strhnúť nakupovaním. Pod vplyvom dnešných influenceriek, ktoré im pravidelne predstavujú nové produkty, ktoré nesmú v ich šatníku chýbať, sa novinkám odoláva čoraz ťažšie.

Psychológ varuje, že nekontrolované míňanie peňazí u detí a dospievajúcich môže vzniknúť aj v súvislosti s počítačovými hrami. Tie hráčom ponúkajú, aby si kúpili rôzne nástroje a zlepšovali si svoje pozície v hre. Do hier pribudla aj forma rulety, kde si hráči môžu kúpiť rôzne balíčky, pri ktorých hráč vopred nevie, čo sa v nich skrýva. „Môže mu to v hre pomôcť, ale je tam veľká šanca, že to bude úplná hlúposť. V tomto ruletovom mechanizme vedia hráči utopiť obrovské peniaze,“ dodáva Božík.

Zdroj: Orange

5. Závislosť od vyhľadávania informácií na internete

Internet je pre nás cenným zdrojom informácií, pokiaľ ho využívame vhodne. Pre niektorých sa môže prístup k informáciám ale zmeniť na nekontrolovanú túžbu zhromažďovať a organizovať informácie. Zvedavo otvoria nejaký odkaz a o niekoľko hodín sú stále pri tej istej téme a hľadajú a ukladajú informácie, ktoré nikdy nepoužijú. Mnoho ľudí so zvedavom mysľou takto premárni hodiny svojho času denne. A pokiaľ sa spýtate, prečo si tie informácie ukladajú, tak vám povedia, že sa im raz môžu hodiť. Ale v skutočnosti je to len jeden veľký neporiadok a ekvivalent fyzického hromadenia vecí. Ľudia, ktorí chorobne hromadia doma veci, majú rovnakú odpoveď. Božík ako najväčšie nebezpečenstvo vidí v tom, ak sa mladí ľudia posadnutí informáciami začnú dostávať k rôznym hoaxom a dezinformáciám. Tam začne absentovať kritické myslenie a môže im to významne ovplyvniť život a priviesť ich napríklad k extrémizmu.

Ako sa vyhnúť online závislostiam?

 „Predchádzať dokážeme akejkoľvek online závislosti, ak je rodič prítomný pre dieťa, baví sa s ním o rizikách online aktivít, zaujíma sa, čo robí na digitálnych technológiách, prečo to robí, čo je pre neho motivujúce a čo mu spôsobuje potešenie,“ radí Michal Božík.